HRIŇOVÁ. Prvé kino založili v meste 12. júna 1949, bolo v hostinci Jozefa Šufliarského. Vtedy sa ešte premietalo na osmičkovom formáte, neskôr ho prerobili na profesionálnu šestnástku. Prešlo sa na dva kotúče a kino presťahovali do iných priestorov na dnešnú Jarmočnú ulicu. Tam bolo kino dlhé roky, až kým v 89. roku nepostavili kultúrne stredisko, kde je kino dodnes.
O moderné kino v Hriňovej sa v minulosti najviac zaslúžil Ladislav Ružička, práve jemu a všetkým premietačom z minulosti je venované znovuotvorenie digitalizovaného kina v Hriňovej, ktoré je naplánované na koniec októbra.
„Kino vtedy patrilo v návštevnosti medzi špičku v Banskobystrickom kraji,“ hovorí Miroslav Kamenský z hriňovského kultúrneho strediska. Jeho otec robil dlhé roky premietača v kine. Medzitým, ako sa Hriňová rozrastala, pribudlo aj kino na sídlisku Bystré. To už dávno zaniklo, zo sály sú dnes stavebniny.
Projekt
Práce na digitalizácii hriňovského kina končili minulý týždeň. Dostať sa k financiám nebolo jednoduché. „Urobili sme projekt,“ vysvetľuje Miroslav Kamenský, ktorý má digitalizáciu pod palcom a je aj autorom úspešného projektu. Digitalizáciu hriňovského kina podporil Audiovizuálny fond sumou 11-tisíc eur. Mesto doplatilo zvyšok.
„Celková hodnota dodaného materiálu je 13 100 eur,“ upresňuje primátor Stanislav Horník. Mesto malo šťastie, Audiovizuálny fond dostal osobitnú dotáciu z rezervy predsedu slovenskej vlády, takže počet podporených kín mohol rozšíriť. Inak by na modernú technológiu mohli Hriňovčania zabudnúť.
Kúria, aj keď nepremietajú
Už teraz je jasné, že kino nikdy nebude ziskovým projektom, ktorý prinesie do mestskej kasy kopu peňazí. Práve naopak.
„Kino bude dotované z rozpočtu mesta,“ konštatuje Kamenský. Tak, ako aj vždy dotované bolo.
Okrem filmov sú náklady pri prevádzke kina najmä na premietačov, pretože kúriť musia aj v dobe, keď sa v kine nepremieta.
V týchto dňoch oslovujú distribučné spoločnosti a pripravujú programovú štruktúru. Po roku a pol nepremietania je znovuoživenie kina riskantným projektom. Veď ľudia si zvykli žiť aj bez kina.
„Doteraz sme mohli objednávať iba obmedzené množstvo filmov, ktoré ešte ostali na celuloidových pásoch. Odteraz budeme mať prístup k tým najnovším filmom,“ hovorí primátor a dodáva: „Budeme musieť urobiť všetko preto, aby sme kino s novou technológiou reštartovali.“
V meste dúfajú, že sa im podarí dostať do kina aspoň tú klientelu, ktorá chodila pred rokom a pol. Momentálne sú Hriňovčania vo výhode aj v tom, že v Detvianskom okrese už iné kino nefunguje. To sa zmení, keď v Detve zrekonštruujú Kultúrne centrum A. Sládkoviča, kde by malo byť dokonca 3D kino.
Festival amatérskych filmov
„Počítame so štyrmi nedeľnými premietaniami a dvoma až štyrmi premietaniami buď v piatok, alebo v sobotu. K tomu ešte nepravidelné predstavenia pre materské a základné školy a iné spoločenské organizácie v meste,“ vysvetľuje primátor Horník.
Hriňovčania si však trúfajú aj na viac. „Na budúci rok by sme chceli urobiť medzinárodný festival amatérskych filmov s názvom Folklór a tradície,“ dopĺňa vedúci Mestského kultúrneho strediska Martin Kliment. Festival by mal byť 24. a 25. mája.
