ZVOLEN. Prvú žiadosť o autogram poslal do NASA v decembri 2004. Vtedy tam pracoval ešte John Young, americký astronaut, ktorý bol aj na Mesiaci. Neskôr velil posádke raketoplánu Columbia, prvého v histórii kozmických letov. Ten sa už s inou posádkou v roku 2003 rozpadol pri vstupe do zemskej atmosféry pri návrate z vesmíru. Veliteľ Young na žiadosť mladého Slováka neodpovedal. A aj keď to ešte párkrát skúsil, doteraz mu jeho podpis v zbierke chýba. Neúspech začínajúceho zberateľa neodradil, žiadosti posielal na všetky možné adresy a postupne začali prichádzať prvé úspechy. Prvým astronautom, ktorého podpis Ľuboš Ryban získal, bol Kanaďan Marc Garneau.
Popri astronautoch a kozmonautoch ho zaujímajú aj autogramy ďalších ľudí, ktorí sa na letoch kozmických lodí či raketoplánov podieľajú. Konštruktéri rakiet, technici, vedúci pracovníci... Aj vôbec prvý autogram, ktorý do Zvolena prišiel, bol od prvého letového riaditeľa v NASA Christophera Krafta.
„To ma veľmi potešilo, bol to človek, ktorý riadil prvé lety amerických astronautov do vesmíru, úplne prvú sedmičku v programe Mercury,“ hovorí Zvolenčan.
Prosím o autogram
Napísať žiadosť o autogram dokáže každý, a ak má adresu kozmonauta, žiaden problém. Ibaže takto jednoducho to u zberateľov autogramov nefunguje.
„Keď napíšete jednu vetu „prosím o autogram“, väčšinou to skončí niekde v koši. Ale keď napíšete aj niečo o sebe, prípadne spomeniete veci z jeho života, aby vedel, že vás táto oblasť skutočne zaujíma, môžete byť úspešní. To, ako na nich, zistíte časom,“ vysvetľuje Ľuboš Ryban. Nevzdáva to ani pri ľuďoch, ktorí mu neodpíšu. Počká rok, možno dva a zmení taktiku.
Do vesmíru letelo zatiaľ 533 ľudí, 450 z nich poslalo Ľubošovi Rybanovi svoj autogram. Viaceré má dvojmo aj trojmo, okrem jednotlivých kozmonautov má aj podpisy celých posádok kozmických lodí či raketoplánov.
Autopen
Niektorí odpíšu hneď, niektorí neskôr a ďalší vôbec. Úspešnosť nemôže byť pri takomto koníčku stopercentná, veď podobné žiadosti musia dostávať z celého sveta, nejde o desiatky, ale určite o stovky až tisíce. Pri takom množstve sa už človeku nechce veriť, že tie podpisy patria naozaj samotnému kozmonautovi. Môže mať šikovného asistenta, ktorý to robí za neho. Môže nájsť iný spôsob.
Aj Ľuboš Ryban časom zistil, najmä po komunikácii s inými zberateľmi, že nie každý podpis pochádza z pera človeka, ktorý letel do vesmíru.
„Hlavne u amerických sa to stáva. Oni nestíhajú odpisovať a využívajú, takzvaný „autopen“. To je podpis urobený podľa vopred určeného vzoru,“ hovorí zberateľ. Takéto podpisy dokáže skúsený zberateľ rozoznať, veď skutočný podpis má v sebe aj inú dynamiku.
„Každý autogram je iný, neexistujú dva absolútne rovnaké podpisy toho istého človeka,“ dodáva.
Kupovať nechce
S autogramami, tak ako aj s inými zberateľskými koníčkami, sa dá obchodovať. Ešte častejšie si ich zberatelia vymieňajú na burzách. Kupovanie nemá rád, a aj keď niekoľko podpisov takto získal, vždy dáva prednosť osobnej skúsenosti. Aj za cenu, že nikdy nebude mať kompletnú zbierku. „Niektoré autogramy už nemáte šancu získať. Buď je ich málo na svete, alebo kozmonaut už zomrel,“ vysvetľuje Ryban. K ťažko dostupným prekvapujúco nepatrí prvý kozmonaut Jurij Gagarin. „Na Slovensku a v Čechách je podpisov Gagarina pomerne dosť. Všetci bývalí sovietski kozmonauti museli v minulosti povinne odpisovať na žiadosti zberateľov zo socialistických krajín,“ vysvetľuje Ryban.
Svoj odpor ku kupovaniu autogramov by s radosťou prekonal, keby sa mu podarilo získať také eso, ako je dnes už mŕtvy Neil Armstrong. „Jeho skutočný podpis mi chýba, mám iba autopen,“ dodáva. Armstrong je na zberateľskom trhu vzácny artikel, v roku 1994 zistil, že sa s jeho podpismi obchoduje a odvtedy sa nikde nepodpísal. Využíval elektronický podpis. Hovorí sa, že keď pri 40. výročí pristátia prvých ľudí na Mesiaci pozvali celú posádku Apolla 11 do Bieleho domu, nepodpísal sa ani do pamätnej knihy americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
