ZVOLEN. Niekto sa riadi splnom mesiaca, inému stačí vhodná vonkajšia teplota a dostatok zrážok. Sú aj ľudia, ktorí sa na hubárčenie pripravujú pri počítači. A s úspechom!
Do okolia Turovej sa vybral hľadať huby Jaroslav Tkáč zo Zvolena. Išiel naisto, o lokalite sa dozvedel na internete.
Pochybnosti sú na mieste
„Sledoval som stránku nahuby.sk, a tam som našiel informácie. Niektorí hovoria, že tam ľudia skôr klamú, ja mám opačnú skúsenosť. Verím, že tam ľudia napíšu pravdu,“ hovorí tridsaťsedemročný hubár. Pochybnosti sú na mieste. Kto by chcel vykričať do celého sveta, že našiel lokalitu plnú krásnych hríbov? Nie každý takto rozmýšľa, predsa len sa nájdu ľudia, ktorí sa o svoju radosť podelia aj s inými. Veriť sa mu oplatilo, domov si doniesol peknú kopu kozákov osikových.
Usušené alebo zjedené
„Vybral som sa aj preto, lebo začali hlásiť mrazy a bola to zrejme už posledná možnosť,“ dodáva. Obyčajne chodí na hríby do okolia Očovej, Zolnej či do Sebedína. Niekedy aj do Detvy. „Vlani som tam nazbieral veľmi veľa hríbov,“ vysvetľuje. Vlaňajšia sezóna bola oveľa lepšia.
Kde skončia posledné hríby, nevedel povedať. Buď ich usušia, alebo hneď zjedia.
Jaroslav Tkáč hubárči od detstva, na huby chodil s otcom. Najradšej má kozáky, hrabovce a ešte bedle. Tie si tiež doniesol domov, pripravil si ich na večeru ešte v ten deň.
Otráviť sa dá aj z jedlých hríbov
V rozpoznávaní húb si väčšinou verí, občas si niečo skontroluje cez internet. A čo nepozná vôbec, to si do košíka nedáva. Radšej ide na istotu, neriskuje otravu hubami. Veď otráviť sa možno aj z jedlých húb.
„Mal som susedov, ktorí sa otrávili z hríbov. Dostali ich od niekoho známeho, dlhšiu dobu stáli a sparili sa. Po tom ako ich zjedli, mali strašné bolesti a skončilo sa to výplachom žalúdka,“ hovorí hubár a zdôrazňuje: „Hríby treba spracovať čo najskôr, ešte kým sú čerstvé.“
