Sté výročie ochrany Dobročského a Badínskeho pralesa si nedávno pripomenuli v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline. Pri tejto príležitosti odhalili živično-pieskové dielo znázorňujúce torzo dobročskej jedle.
ZVOLEN. V roku 1913 schválilo uhorské ministerstvo orby ochranu troch prírodných pamiatok s charakterom pralesa, ktoré sa nachádzali na terajšom území Slovenska. Dodnes sa však zachovali iba Dobročský a Badínsky prales.
Starostlivosť o Dobročský, ako aj Badínsky prales spadá pod Správu CHKO Poľana vo Zvolene. Jej riaditeľkou je Vladimíra Fabriciusová.
Aké staré sú oba pralesy?
- Tie dreviny majú aj 500 až 600 rokov.
Kedy ste ich prebrali?
- Správa CHKO Poľana ich zdedila v roku 2000, keď nám bola daná voľná krajina a začali sme ich menežovať spolu s odštepnými závodmi Lesov SR.
Je veľký rozdiel medzi lesom a pralesom?
- Pralesy majú jadrovú zónu a ochranné pásmo. Jadrová zóna je ponechaná úplne na samovývoj, bez akéhokoľvek zásahu človeka a v ochrannom pásme sa robia iba veľmi citlivé a jemné zásahy. Aby sa jadrová zóna neznehodnotila. Musíme ju regulovať tak, aby nedochádzalo k závažným vplyvom na prales. Nemôže sa stať, že sa vyrúbe les až po hranicu jadrovej zóny. V tomto sa nám veľmi dobre spolupracuje s lesnými závodmi.
Naše pralesy nie sú veľké.
- V Badínskom pralese má jadrová zóna veľkosť 30,03 hektára a ochranné pásmo 123,43 hektára. V Dobročskom pralese je to 103,85 a 100,44 hektára.
Môže sa bežný smrteľník dostať do pralesa?
- V zmysle zákona na ochranu prírody a krajiny platí, že pokiaľ nie je v pralese turistický chodník, je tam vstup zakázaný. A to je aj prípad obidvoch našich pralesov, nie sú tam žiadne turistické chodníky. Boli tam lesné cesty, no v súčasnosti ich už vôbec nevidieť, sú zarastené. Treba si uvedomiť, že ide o maličké územia a ľudia často veľmi negatívne vnímajú, že sa tam nemôžu pohybovať.
Načo sú nám pralesy?
- Dôvod je jednoduchý. Pralesy sú veľkou učebnicou lesného ekosystému. Iba takto sa rôzne fázy vývoja pralesa dajú dobre sledovať. Veď oproti iným, je ten les veľmi odolný. Má samoregulačnú funkciu a dokáže sa vysporiadať s čímkoľvek.
Je asi ťažké zabrániť ľuďom vstúpiť do pralesa. Čo tam môže obyčajný chodec zničiť?
- Aj keď nerobí nič iné, iba pralesom prejde, zašliape do zeme semenáčiky a naruší ich prirodzený vývoj. Miesta, kadiaľ ľudia prechádzajú častejšie, vidieť na narušených konároch.
Čo s tým môžete robiť?
- V spolupráci so švajčiarskym partnerom chceme v ochrannom pásme Dobročského pralesa vybudovať náučný chodník, ktorý by mohol ľudí uspokojiť a potom by nemuseli mať takú chuť vchádzať do jadrovej zóny. Treba si tiež uvedomiť veľké riziko, ktoré hrozí z padajúcich stromov. Sami sme to viackrát zažili, staré stromy v určitom štádiu rozpadu padajú na zem. Nie je to sranda, keď spadne jedľa vysoká 40 alebo 50 metrov.
Ľudia sa radi pochvália tým, že boli na miestach, kde nikto nesmie ísť.
- Tu predsa nejde o atrakciu. Ak sme v 21. storočí dospeli do vyššieho levelu intelektu, mali by sme pochopiť, že určité územia sú zámerne ponechané tak a nesmieme rušiť ich prirodzený vývoj.
Sú za to pokuty?
- Človek môže dostať blokovú pokutu, no väčšinou sa to rieši dohovorom. Keď im vysvetlíme, čo všetko môžu zničiť, prijmú to skôr. Keby tadiaľ prešlo tisíc ľudí ročne, rýchlo by sme sa dostali do rovnakého stavu, aký je aj v každom inom lese.Na to doplatilo aj torzo veľkej jedle. Okolo chodili ľudia a koreňový systém sa narušil. Aj preto výskumníci ako Miroslav Saniga, ktorí robia výskum v pralesoch, už nepovedia, kde tie veľké jedle rastú, pretože nechcú, aby ich stihol rovnaký osud.
