VÍGĽAŠ. Vígľašský zámok je už takmer hotový. Náročná rekonštrukcia mala síce skončiť už vlani, no nakoniec sa všetko posunulo o jedenásť mesiacov.
„Stavebné práce už budú ukončené, ostanú iba niektoré reštaurátorské práce,“ hovorí koordinátroka projektu Ľudmila Červenková zo spoločnosti Zámok Vígľaš, ktorej táto pamiatka patrí. V priebehu októbra až novembra stavbu skolaudujú.
Šesťdesiat izieb
Od druhej svetovej vojny sa zámku dostalo iba veľmi málo pozornosti, malej rekonštrukcie sa dočkala iba vstupná brána a severozápadná bašta, kde opravili fasádu a strechu. Obec sa rozhodla zámok predať, nakoniec ho za korunu získala spoločnosť Zámok Vígľaš. Neskôr dokúpila aj severozápadnú baštu. Tá už bola drahšia – stála jedno euro.
Nový majiteľ zmenil zámok na kongresový hotel, ktorý má šesťdesiat izieb pre približne stodvadsať hostí. V severozápadnej bašte sú apartmány, rovnako tak v delovej. Hotel začne fungovať niekedy v marci budúceho roku.
Kaplnka
Medzi múrmi zámku je príjemne chladno aj pri najväčších horúčavách, veď niektoré vonkajšie múry majú hrúbku aj tri a pol metra. Prechádzame sa po zámku, tu a tam vyrušíme stavbárov pri posledných úpravách. Vo vnútri už vidieť časť vybavenia reštaurácie aj kaviarne, pod úroveň zeme vstupujeme do vinárne. Iba dve rytierske sály zatiaľ zívajú prázdnotou a zvuk rozhovoru sa v nich nemilosrdne odráža od stien.
Gotický vchod do kaplnky je nízky, človek sa musí zohnúť. Vchádzame sklonení, takmer s pokorou, veď to miesto si to určite zaslúži. Kedysi rovnako do kaplnky vchádzali templári. Oblečení vo svojej železnej zbroji museli byť hluční. Aj keď ich prítomnosť vo Vígľaši viacerí historici spochybňujú, pre nás je predstava templárskej histórie zámku vzrušujúcou.
Namiesto rytierov v kaplnke stretávame reštaurátorov. V bielych stenách kaplnky sú viditeľné kamenné fragmenty z rôznych období. Odborníci rozhodli, že sa musia zachovať. Kaplnka je na pôvodnom mieste, kde skutočne kedysi zámocká kaplnka stála. Miesto istý čas slúžilo aj ako sýpka. Ale taká je už história starých budov, účel použitia sa neraz menil s každým novým majiteľom. A Vígľaš ich mal neúrekom, iba posledný z rodu Habsburgovcov nestihol urobiť žiadne významnejšie zmeny. Dokonca o zámok prišiel, zhabal mu ho štát ako reparáciu za vojnové škody.
Gotika je najstaršia
História je v zámockých múroch stále zapísaná a stavbári tu museli rešpektovať. Pod barokovými klenbami našli renesančné rovné steny. Aký sloh potom zachovať? Pamiatkari presadzovali vždy ten najstarší, veľa záležalo aj na tom, v akom bol konkrétny stavebný prvok stave. Niekde išli do gotiky, aj keď bolo miesto v barokovom štýle.
Dnes sa vo Vígľaši stretáva gotická časť s barokovou, hneď vedľa je niečo z renesancie. Plynulo prechádzajú jeden do druhého. A k tomu všetkému ešte kišovské úpravy z posledného desaťročia devätnásteho storočia, ktoré robil vtedajší majiteľ Mikuláš Kiš de Nemeskér.
Keď už spomíname majiteľov, ten súčasný sa volá Daniel Rekitar a je občanom Spojených štátov. Žije síce v San Francisku, no o rekonštrukciu zámku sa živo zaujíma a aspoň raz za dva mesiace zámok navštevuje.
Dážďovníky
Rekonštrukcia priniesla viacero prekvapení a tie stavbári nemajú radi.
„Plány sme prerábali permanentne, aj pri drobných nálezoch,“ hovorí stavbyvedúci Jozef Hríbik.
V severnej hradbovej veži pri archeologických a čistiacich prácach našli jedno zasypané schodište a aj ďalšiu miestnosť s veľmi peknými renesančnými portálmi. Zaujímavé nálezy archeológovia objavili aj na prvom nádvorí. Na tomto mieste mala byť podľa pôvodného návrhu zakopaná kongresová sála, po archeologickom prieskume jej museli nájsť iné miesto. Premiestnili ju na druhé nádvorie, kde najprv odstránili skalný masív. Štruktúru pamiatky to pritom nemohlo narušiť, z vnútornej časti nádvoria sálu vôbec nevidieť.
Pozorné oko si všimne diery, ktoré v novej fasáde ostali. Vígľašský zámok síce dlho nemal svojho pána, no život z neho nikdy úplne nezmizol. V skalných múroch si vytvorili hniezda dážďovníky a tiež netopiere. Stavbárov na ne upozornilo Združenie Slatinka a tí sa nakoniec rozhodli diery v stenách ponechať. V novej omietke ich napočítate viac ako päťdesiat.
