Ak chcete, aby ľuďom na vás naozaj záležalo, požičajte si od nich peniaze. A ak občas potrebujete bútľavú vŕbu, dávajte si pozor; niektoré mávajú silnú ozvenu.
To nie sú moje rady, to vypadlo z O. K.
Jednoduchý monogram. Dôvtipný pseudonym. Všetko je O. K. Toto celé je o O. K.
Vypadnuté z O. K. je štvrtá kniha Ondreja Kalamára. Rodený Zvolenčan, ktorý v máji oslávil 55. narodeniny, sa netají tým, že písať začal, keď mal tridsať. Keď prestal piť. To, čo dovtedy napísal, vraj nestálo za nič.
Kalamárove perličky
Vypadnuté z O. K. je dielo náramne bystré a vtipné. Knižka je zbierkou 444 aforizmov, bonmotov, postrehov a definícií života, plných človečiny, (seba)irónie, ale aj melanchólie a poézie.
A aby toho nebolo málo, knižku ilustroval Daniel Hevier, ktorý má kreativity na rozdávanie a môže si dovoliť kolegovi „iba“ výtvarne poslúžiť. Dielko môžete listovať odpredu i od stredu, súvislo aj na „preskáčku“, vždy vám niečo príhodné padne do O. K.
Ondrej Kalamár, básnik a filozof života, diagnostik ľudskej nátury a slovný iluzionista, vyťahuje z klobúka pointu za pointou. Sype z rukáva perličky o zmysle i (ne)zmyselnosti vecí, o kráse, priateľstve, márnosti, hlúposti, o mužoch a ženách, o moci a iných slabôstkach, skrátka o tom, akí sme a iní už nebudeme...
Kalamárove aforizmy môžeme užívať ako placebo - nevyliečia neduhy, ale trochu sa nám uľaví, hovorí anotácia knihy.
Daniel Hevier, krstný otec knihy, niektoré hodnotí dokonca ako mini román.
Záblesky okamihu
Knihu pokrstili písmenkami. Cestovinou používanou spravidla v polievke.
Presne 444 aforizmov obsahuje z dôvodu, že je Kalamárovou štvrtou v poradí.
Ondrej Kalamár servíruje svojim priateľom na Facebooku svoje úsmevné, poetické i filozofické perličky prakticky každý deň. Lepšie povedané, statusy nimi „kŕmi“ niekoľkokrát za deň. Viem to, som medzi nimi.
Nezostávajú bez ohlasu. Desiatky komentárov neraz vytvoria z pôvodnej autorovej myšlienky duchaplné čítanie na pokračovanie. Úsmevné, hĺbavé aj briskné.
„Sú to záblesky okamihu. Často sa ma pýtajú, kde na toto všetko chodím. V podstate je to veľmi jednoduché; napijem sa vody, dobré myšlienky vyplávajú a stačí ich len pozberať,“ hovorí autor.
Priznáva, že sú dni, keď nevymyslí žiadny bonmot. „Som len človek, ktorý máva lepšie aj ťažšie chvíle. Ale skôr by som povedal, že sú dni, že keď to, čo vyprodukujem, na druhý deň zhodnotím a poviem si, že to nestojí za nič.“
Napriek tomu ich už má také množstvo, že v nich pomaly stráca prehľad. „Hneď po vydaní tejto knihy som poslal editorke Magdaléne Fazekašovej z vydavateľstva Trio Publishing (vydali mu tri posledné knihy, pozn. red.) svoje nové veci. To, čo som odvtedy zozbieral. Viem, že je to naozaj vyťažená žena, ktorá nestíha čítať to, čo má čítať. Tie moje začala čítať ešte v ten večer. Pristihla sa vraj niekedy o polnoci, že ich stále číta a nesmierne sa pri nich smeje. Hneď mi napísala, že sa mi podarilo príjemne ju pobaviť. To ma potešilo, to je účel mojich aforizmov.“
O sebe aj o Urbanovi
Kniha z nich zatiaľ nebude. Piata aj šiesta má byť próza.
„Pripravujem knihu spomienok na Jozefa Urbana. Na etapu jeho života, ktorú prežil vo Zvolene. Počúvam totiž o ňom samé fámy, doslova vymyslené klebety, čo ma dosť irituje,“ zdôvodňuje svoj úmysel.
„Jozef bol veľmi kamarátsky typ, ale málokomu sa otvoril. Väčšinou to boli kamaráti z mokrej štvrte, kde sa toho veľa povedalo, ale nie všetko sa dobre pamätá, a mnohé z toho je skreslené a tendenčné. Boli sme dôverní priatelia. Okruh ozajstných priateľov, medzi ktorých som patril, taký veľký nemal, navyše, často sa potreboval vyrozprávať a ja som bol jeho bútľavou vŕbou.“
Vyjde v budúcom roku pod názvom Počuj, starý, čo na to povieš... „Bola to veta, ktorú som od neho často počúval a nikdy sa mi nezunovala.“
Kalamár zároveň pracuje na knihe o vlastných životných skúsenostiach. Na vydanie kvázi autobiografického románu ho prehovoril Daniel Hevier.
„Sú to moje zážitky, ktoré zvyknem rozprávať medzi priateľmi. Kniha je už slušne rozpísaná a zatiaľ všetci, čo sa k rukopisu dostali, hovoria, že sa im to páči. To je stimul, budem pokračovať.“
Miluje kravaty
Áno, kravaty naozaj miluje. Nie sériovo vyrábané, ale originály od svojho kamaráta, zvolenského výtvarníka Dušana Daniša. Robí si z nich zbierku.
„Každá má svoju históriu,“ komentuje. „Kedysi dávno sme listovali vtedy nedostatkový časopis Bravo a bola v ňom reklama na také pestré kravaty. Dušan hovorí, takých kravát namaľujem sto. Ja mu na to: Tak nehovor a namaľuj. Namaľoval,“ spomína.
„Zanedlho mal v Banskej Bystricu svoju prvú oficiálnu výstavu. Špeciálne na tú výstavu vyrobil tri kravaty; pre seba, pre mňa a pre výtvarníka Vlada Kaderu, s ktorým vystavoval. Vernisáž bola 1. apríla v osemdesiatom ôsmom. Keď som prechádzal cez Banskú Bystricu v roztrhaných rifliach, ošúchanej koženej bunde a s tou extravagantnou kravatou na čiernom roláku, nebolo hlavy, ktorá by sa za mnou neotočila. Dnes by už takú reakciu nevyvolala, ale v tom čase to bolo niečo nevídané.“
Neskôr mu Daniš urobil ďalšie abstraktné kravaty. Po čase začal na nich zobrazovať svetoznáme osobnosti. Napríklad s kravatou s podobizňou Andyho Warhola je Kalamár zvečnený aj na obale svojej poslednej knihy.
„Vlani som ju daroval do Múzea moderného umenia Andyho Warhola, momentálne visí tam,“ hovorí.
Svoje povestné kravaty bežne nosí. „Na slávnostné príležitosti, do divadla, na svadbu. Všade. Obyčajnú len na pohreb, Dušanova by na takú udalosť bola nemiestna.“
Vybrali sme z knihy
Vypadnuté z O. K.
Aj maličkosť dokáže potešiť, preto sa mnohí tešia aj zo seba.
Dnes som videl na jednej stene nápis Milujem ťa. Zamyslel som sa, kto už môže milovať stenu...?
Jeden guru mi hovoril, že v živote mám vždy na výber. Ale bankomat ma dnes rukolapne presvedčil o opaku.
Keď prší, bozkávam sa s kvapkami, aby nepadali nadarmo.
Keď si raz Boh uplatní svoje autorské práva, nebudú stačiť všetky peniaze sveta.
Kto má čisté svedomie, má väčšinou len zlú pamäť.
Ktovie, z čoho bude žiť vláda, keď nás celkom vycicia.
Malosť človeka je najčastejšie priamoúmerná veľkosti jeho ega.
Môj syn ma štve. Je celý ja, aj keď mu už roky vysvetľujem, že sa to neoplatí!
Nebuďte smutní, že nemáte všetko, čo chcete. Buďte radi, že nemáte všetko, čo nechcete.
Nikto nie je taký dôležitý, aby to smrť rešpektovala.
Tma, to je fantázia. Svetlo, to je poézia.
Život je hudba a my sme jeho tanec.
Život sú asi jediné preteky, v ktorých skoro nikto nechce byť prvý v cieli.
Pri krste knihy. Kulisu dotvárala aj Kalamárova zbierka originálnych kravát. FOTO: ARCHÍV O. K.
