ZVOLEN. Klub historickej techniky je už roky hlavným organizátorom pretekov parných rušňov. Doteraz sa na nich zúčastňovali aj so svojou pýchou, ktorou je parná lokomotíva 422.0108 inak zvaná aj Malý Býček, už o dva roky by konkurenciu chceli rozšíriť o ďalšieho funkčného zástupcu zo Zvolena. Parnú lokomotívu s oficiálnym označením 354.1178 už roky rekonštruujú a ešte asi dva roky budú. Práce sa nedajú urýchliť, klub historickej techniky nie je práve masovou organizáciou.
Zaujímavé meno
„Táto lokomotíva bola určená na ťahanie prímestských rýchlikov a osobných vlakov. Dosahovala až deväťdesiatkilometrovú rýchlosť,“ hovorí predseda klubu Peter Oravec. Pre svoje všestranné využitie dostala mašinka zaujímavé meno, volali ju Všudybylka. Využívali ju na všetkých tratiach v bývalom Československu. Všudybylku, ktorú opravujú vo Zvolene, vyrobili v roku 1931 v plzenskej Škodovke. Je skoro o tridsať rokov mladšia ako Býček, no to neznamená, že by na nej bolo menej roboty.
Neúplná dokumentácia
„Do Zvolena sa dostala už v pomerne zlom stave,“ vysvetľuje dôvod zdĺhavých opráv Oravec. Veľa súčiastok na mašinke bolo poškodených, niektoré chýbali.
V Škodovke vyrábali viac druhov lokomotív. Niektoré časti boli unifikované, a preto sa odstavená lokomotíva časom stávala dobrým zdrojom náhradných dielov pre ešte fungujúci vozový park.
„Veľa komponentov musíme prácne vyhľadávať alebo nanovo vyrábať,“ dodáva šéf Klubu historickej techniky zo Zvolena. Prácu im komplikuje aj skutočnosť, že v klube nemajú ani kompletnú dokumentáciu od mašiny. Ako ale s úsmevom dodáva predseda klubu: „chýbajúce výkresy nahrádzajú skúsenosti členov KHT“. Tých je dvanásť a v žiadnom prípade nejde iba o Zvolenčanov, ale prichádzajú aj z Bratislavy, Levíc, Banskej Bystrice či Podbrezovej. Keďže má každý svoje zamestnanie, nie vždy môže prísť na brigádu.
Majetok železníc
Rekonštrukcia lokomotívy je aj finančne náročná a klub na nové súčiastky iba ťažko zháňa financie. Všetky prostriedky, ktoré získajú z dvoch percent, idú na opravu lokomotívy, pritom časť nákladov vykryjú sponzori.
„Väčšinou to robíme tak, že dostaneme väčšiu zľavu na materiál, prípadne nám niečo urobia zadarmo,“ vysvetľuje. Lokomotíva je štátnym majetkom, patrí pod Železnice Slovenskej republiky, no štát na ňu nedáva žiadne financie.
Kúpili si vlastnú
Klub historickej techniky si kúpil aj svoju vlastnú lokomotívu, našli ju v šrote, kde už bola pripravená na rozpálenie. 556.039 alebo Štoker sa v rozpise rekonštrukcií dostane na rad až po ukončení prác na Všudybylke. „Musí počkať! Zachránili sme ju, no opravovať ju hádam začne až ďalšia generácia parných nadšencov a opravárov,“ dodáva Peter Oravec. Na to, aby sa pustili do náročnej opravy, potrebujú nielen peniaze a šikovný tím, ale aj vnútornú silu a odhodlanie. V súčasnosti zvolenský klub svoju silu sústreďuje na 354.1178. Tú najprv musí dokončiť a potom si začne plánovať ďalšiu činnosť.
Býček je reprezentant
Na nedávnych pretekoch parných rušňov sa predstavil aj Malý Býček, ktorý je na Slovensku najstaršou prevádzkyschopnou parnou lokomotívou. Pod kotol museli zakúriť aspoň deň pred pretekmi, veď dostať lokomotívu do funkčného stavu niečo trvá. Všetko ešte prekontrolovali, čo sa pokazilo, museli vymeniť alebo opraviť.
Pred zvolenskými pretekmi Býček naposledy jazdil v júni na stretnutí rakúsko-uhorských lokomotív, ktoré bolo v Lužnej pri Rakovníku. Reprezentoval tam Slovensko. Do Čiech parnú lokomotívu radšej odtiahli dieselovou mašinkou, veď podľa požiarneho štatútu ŽSR musí ísť za parnou lokomotívou požiarny vlak. Navyše, prevádzka pary je pomerne drahá, tona uhlia stojí asi dvesto eur.
