KRUPINA. Štyri osobnosti, jednu in memoriam, ocenili najvyššími mestskými oceneniami v Krupine. Ceremoniál odovzdania cien zaradila tamojšia samospráva na úvod trojdňových Dní mesta Krupina.
Zo sveta športu
Cenu primátora mesta sa rozhodol Radoslav Vazan udeliť dvom osobnostiam zo sveta športu.
Peter Korčok, päťnásobný majster Slovenska v chôdzi na 50 kilometrov, sa síce narodil v Šahách a momentálne žije v Banskej Bystrici, viac ako dve desaťročia však prežil v Krupine.
V športe, ktoré mu prinieslo slávu, reprezentoval Krupinu sedem rokov. Kým našiel svoju životnú dráhu, skúšal aj iné športy. Ako dieťa sa venoval stolnému tenisu, neskôr ho zlákalo plávanie, potom potápanie a v tínedžerskom veku kondičná kulturistika. Atletickej chôdzi sa začal venovať, keď mal štrnásť.
„Inšpiroval ma Jozef Pribilinec. Videl som ho v televízii, získal vtedy titul majstra Európy. Atletická chôdza ma vtedy očarila, skúsil som to a dodnes chodím,“ zasmial sa.
Za svoj najväčší úspech považuje účasť na olympijských hrách. „Bol som v Atlante, Sydney aj Aténach. Aj keď som sa vrátil bez medaily, pre športovca je to najvyššia méta.“
Laureáti ocenení (zľava) Peter Korčok, Anna Ližbetinová a Vojtech Šando. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Vojtecha Šanda, ktorý v Krupine pôsobil bezmála 52 rokov ako zubný technik, považujú za zosobnenie a symbol krupinského futbalu. Za uplynulých viac ako 45 rokov trénoval žiakov, dorastencov aj dospelých. Rukami kvalifikovaného trénera prešli stovky dnes už aktívnych futbalistov z Krupiny aj blízkeho okolia.
„S futbalom som začal hneď po druhej svetovej vojne. Mal som päť rokov a otec nám kúpil prvú loptu. Neskôr som hrával za žiacke družstvo, potom dorastenecké. Po čase mi však koleno trochu vypovedalo poslušnosť. Nechcel som ho zaťažovať, a tak som chodil na ihrisko len ako divák. Tunajší učiteľ Klement Longauer, tiež nadšenec futbalu, ma nahovoril na trénerskú a funkcionársku dráhu vo futbale. Nemusel ma dlho prehovárať,“ zaspomínal.
„Na začiatku som trénoval aj dnes už známe osobnosti Krupiny. Je ich toľko, že ich nejdem ani menovať.“ V súčasnosti trénuje žiacke družstvá, s ktorými hrajú druhú futbalovú ligu.
Hudba aj dejiny
Za dlhoročnú pedagogickú činnosť a za prínos pre tamojší spevácky zbor získala cenu mesta Anna Ližbetinová. Hudobná pedagogička učila v meste hru na organ, klavír a akordeón, osem rokov viedla tamojší ženský spevácky zbor.
„Cením si toto ocenenie. Zvlášť v čase, keď klasická hudba ťahá za kratší koniec. Dnes je často dôležitejšia vizáž ako umenie,“ okomentovala.
„Hudba nás sprevádza celým životom a najprirodzenejším hudobným prejavom je spev. Mala som šťastie, že som stretla v Krupine ľudí, ktorí cítili rovnakú potrebu vyjadrovať sa spevom a hudbou. Pre ktorých bol spev relaxom. Neskôr sa relax zmenil na drinu, tá nám však priniesla ocenenia a krásne úspechy.“
Texty a básne, ktoré zhudobnila, sa hrávajú v obradnej sieni mesta dodnes.
In memoriam udelili cenu mesta archivárovi a krupinskému kronikárovi Michalovi Kľučkovi. Vyštudovaný právnik spracoval archívne záznamy mesta a regiónu od začiatku 13. až po 20. storočie. Zdokumentované dejiny využil aj ako krupinský kronikár, robil ho pätnásť rokov do svojej smrti.
Zomrel náhle v marci 1987 vo veku 64 rokov. Ocenenie získal v roku jeho 90. nedožitých narodenín.
