ZVOLEN. Žatva v týchto dňoch vrcholí. Hotovo majú poľnohospodári v našom regióne na poliach osiatych jačmeňom ozimným, pšenicou, repkou, ražou a triticale. Na poliach ostáva iba asi polovica jačmeňa jarného a ovos.
Kým pri jačmeni ozimnom dosiahli výnosy v priemere 3,9 tony na hektár, u triticale je to iba 3,11. Pšenica sa ledva dostala nad 3 tony, pri raži je priemer 2,9 a repke 2,41 tony na hektár.
Tohtoročné výnosy v našom regióne pridali na tváre poľnohospodárov ďalšie vrásky.
Pritom práve v tomto roku očakávali minimálne dobrý priemer v obilovinách a v repke.
Kým na Žitnom ostrove sa očakávania naplnili, stred Slovenska už taký spokojný nie je.
Producenti tiež mali v hlavách veľmi dobré ceny z vlaňajška a ekonomicky si mali polepšiť. Ako to už býva, realita je iná.
Dvojitá pasca
Jar bola komplikovaná, dlhotrvajúce dažde spôsobili, že poľnohospodári išli do polí neskoro a často siali za nevhodných podmienok. Pôda bola premočená viac ako je žiaduce, zrno išlo v niektorých oblastiach doslova do blata.
Kruto sa to prejavilo pri jarnom jačmeni. Tí, ktorí ho zasiali, dosiahli úrody aj pod jednu tonu na hektár, a to už nie je ani na pokrytie základných nákladov.
„Zvýšená ponuka po dobrej úrode na západe spôsobuje zníženie výkupných cien pšenice, jačmeňa i repky. Producenti v našom regióne sa teda ocitli v dvojitej pasci: úrody majú nižšie a nižšie sú aj výkupné ceny,“ hovorí Ondrej Šmál, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene.
Tieto skutočnosti považuje za katastrofu, veď už teraz sa ukazuje, že tohtoročné tržby budú malé.
Prepad aj viac ako o tretinu
„Úroda je celkovo slabšia, oproti našim priemerom nám úplne vybuchli jariny, kde je pokles aj viac ako dvadsaťpercentný,“ hovorí konateľ detvianskeho Agrosevu Martin Malatinec. Pri oziminách je úroda priemerná. Podľa Malatinca jarné dažde obilninám nepomohli, práve naopak, ublížili.
„Pri oziminách sme na to, čo sme do pôdy dali, čakali asi o pätnásť percent vyššiu úrodu,“ dodáva Malatinec. Detviansky podnik mal minulý týždeň žatvu na deväťdesiat percent hotovú, ostával iba jarný ovos v okolí Pstruše a Detvy.
Ani poľnohospodárske družstvo v Sebedíne – Bečove nebude na tento rok v dobrom spomínať. Niektoré hektárové výnosy sa prepadli aj o viac ako tretinu.
„Na jeseň boli niektoré porasty, ako napríklad raž, veľmi pekné. Potom nám to trochu poškodila zver, prišli dažde, tých faktorov, ktoré nízku úrodu spôsobili, bolo veľa,“ vysvetľuje predseda družstva Ján Škamla. Tohtoročnú úrodu považuje za najhoršiu za posledných desať rokov. Podobne sú na tom aj iné družstvá v okolí.
Menej maštaľného hnoja
„Po žatve chceme urobiť aktív alebo konferenciu o vplyvoch rôznych faktorov na tohtoročnú žatvu. Myslím si, že je najvyšší čas na to, aby sme sa viac venovali zmene rázu počasia,“ dodáva Ondrej Šmál. Podľa riaditeľa komory je potrebné znovu sa pozrieť na rozbory pôdy, zásoby živín a ich distribúciu v priebehu roka... S úbytkom živočíšnej výroby prišla nižšia produkcia maštaľného hnoja a tým sa mení aj pôda. Podmienky pre pestovanie sa v extrémnych podmienkach oveľa ťažšie regulujú a vyžadujú väčšie náklady, ako keď sú podmienky dobré.
„Keby nám na zemiaky napršalo 15 až 20 milimetrov zrážok a tie sa potom zakryjú vňaťou a oddychujú, je to iné, ako keď prší denne a zemiaky nedýchajú. Rastlina sa nevyvíja tak, ako by sa mala,“ dodáva Šmál, ktorý za slabými úrodami vidí nielen nepriazeň počasia, ale aj našu nepripravenosť zareagovať na tieto zmeny.
