Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Slovák z Podzámčoku vedie v Moldavsku americký program

Milan Kajo Zbořil robí riaditeľa programu občianskej participácie Národného demokratického inštitútu.

Milan Kajo Zbořil.Milan Kajo Zbořil. (Zdroj: ARCHÍV MZ)

PODZÁČOK. Cieľom NDI je rozvíjať demokraciu. Akým spôsobom, závisí od situácie. „Na Slovensku sme v minulosti tak veľmi s politikmi nepracovali, bol tu pluralitný politický systém a viac sme sa zameriavali na prácu s mimovládnymi organizáciami. V Moladavsku je to kombinácia, máme aj politický a máme aj občiansky program. Práve ten vediem ja,“ vysvetľuje.

Trochu iný systém

Jeho úlohou bolo nájsť domácich občianskych organizátorov.

„Pochádzajú z rôznych regiónov a každý z nich je zodpovedný za vytvorenie aktívnej skupiny ľudí v siedmich mestách a obciach toho svojho regiónu,“ dodáva.

Navštevujú mestá, komunikujú s ľuďmi na ulici či v školách a dávajú dokopy skupiny ľudí, ktorým nie je ľahostajné to, ako ich komunita vyzerá a chcú nielen pomenovať problémy, ale navrhnúť aj adresnejšie riešenia. Veľmi často ide o problémy infraštruktúrne, zničenú cestu, škola potrebuje nové okná, v obci chýba vodovod alebo kanalizácia a podobne.

Systém v Moldavsku je trochu iný ako u nás. Tiež majú tri vrstvy vlády a kompetenčne to ide smerom dole, no financie často ostávajú v medzičlánku.

„Občania niečo požadujú od svojho starostu a ten zasa musí presvedčiť regionálny parlament či šéfa regionálnej vlády, aby mu poskytli peniaze na to, čo ľudia potrebujú.“

Vytvára sa veľký priestor na korupciu, obyčajne rozhoduje politická blízkosť žiadajúceho.

Pracujú v Rusku

Priemerná mzda je v Moldavsku niečo nad dvesto eur, peňazí nie je veľa ani pre samosprávu. Štvrtina obyvateľov dnes žije mimo Moldavska, vycestovali do zahraničia, paradoxne, vysnívanou krajinou je pre väčšinu ľudí Rusko. Pracuje tam 60 až 70 percent ľudí, ktorí sú v zahraničí.

„Pracujú na stavbách v Moskve, teraz je ich veľa aj v Soči, kde bude olympiáda. Je im to jazykovo bližšia krajina,“ dodáva Zbořil.

Na cestu do Európskej únie potrebujú získať víza. Druhou možnosťou je rumunské občianstvo. Rumunská vláda má program, v rámci ktorého za určitých podmienok môžu obyvatelia Moldavska získať rumunské občianstvo. Tento systém im dáva výhody, aké má málokto: s moldavským pasom sa môžu pohybovať v bývalom Sovietskom zväze a s rumunským zasa v Európskej únii.

Východ alebo západ?

Moldavsko je malá krajina, no geopoliticky zaujímavá svojou polohou medzi východom a západom. Preto v krajine ide v prvom rade o vplyv. Či sa potvrdí orientácia na západ a snaha o členstvo v Európskej únii alebo prevládne východný vplyv veľkého ruského brata.

V Moldavsku sa hovorí po rumunsky aj po rusky a boj medzi ruskou a rumunskou kultúrou je dosť cítiť. Energeticky sú ale závislí od ruského plynu aj ropy. A podľa toho, kto je vo vláde, dostanú od Rusov lepšiu alebo horšiu cenu. Terajšia proeurópska vláda má preto horšie ceny ako predchádzajúca komunistická. Jednoduché počty.

Pomoc pri hľadaní peňazí

„My sa snažíme priblížiť výkon reálnej politiky k občanom, pretože predstavy ľudí sú niekedy ešte ovplyvnené nedávnou komunistickou minulosťou. Prezident či minister je pre nich pánom, ktorý o všetkom rozhoduje a stále veľmi nedôverujú tomu, že by mali sami hovoriť do vecí verejných. V podstate ani nemajú dôvod tomu veriť, keď je systém taký,“ vysvetľuje. Sám nikomu nehovorí, aké problémy má riešiť.

„Vieme poskytnúť pomoc pri hľadaní peňazí, nie peniaze samé,“ hovorí aktivista. Zároveň vyčíta rozdielny prístup predchádzajúcim nadáciám a rôznym donorom, ktorí v minulosti prišli do krajiny. Zjednodušene povedané, prišli do dediny a povedali - dáme vám tridsaťtisíc dolárov, len urobte stretnutie a povedzte čo chcete. A ľudia si mysleli, že sa stačí raz stretnúť a prefinancovali vybudovanie cesty cez fondy OSN, Európskej únie alebo od kohokoľvek. Či je cesta naozaj tým hlavným problémom, aké percento z komunity ju potrebuje a nakoľko je tá požiadavka reprezentatívna, nikto neskúmal.

Namiesto chodníka urobili námestie

Boli mladí, neskúsení, no napriek tomu odhodlaní urobiť pre vec maximum.

ZVOLEN. Začalo to celkom nenápadne. Ako gymnazista sa Kajo Zbořil zúčastnil viacerých letných táborov, ktoré organizovalo Združenie klubov Stromu života na Zaježovej. Napríklad, pri Martine s aktivistami opravoval hrad Sklabinu. Postupne tak spoznával, že voľný čas môže tráviť zmysluplnejšie, až mu niektoré organizácie začali ponúkať, aby pre nich pracoval. Stretával sa s ochranármi a rôznymi aktivistami a v roku 1996 už pracoval pre Národný demokratický inštitút na Slovensku.

Námestie

„Jednou z našich prvých aktivít bolo námestíčko na sídlisku Západ. Namiesto chodníka do školy tam boli iba panely, ktoré po každom daždi zaplavovalo. Urobili sme verejné stretnutie s primátorom, kde sme ho donútili, aby sa sám zasadzoval o vyriešenie tohto problému,“ vysvetľuje svoje prvé kroky ako občianskeho aktivistu vo Zvolene.

Boli mladí, neskúsení, no napriek tomu odhodlaní urobiť pre vec maximum. A podarilo sa, primátor presvedčil poslancov a to našlo peniaze na nové chodníky. Pôvodne žiadali iba chodníky, nakoniec mesto dotlačili až k námestíčku.

Diskusie

Jednou z vecí, ktoré rozbiehali, boli diskusné fóra s kandidátmi na primátora.

„Nech už to bol ktokoľvek, tak vzťahy vo Zvolene boli vždy korektné.“ Horšie to bolo na národnej úrovni, kde niektoré veci tiež kritizovali.

V denníku Slovenská republika vychádzal na pokračovanie článok Kto sú nepriatelia samostatného Slovenska. Medzi nimi aj Milan Zbořil. V tom čase sa presťahoval na Podzámčok, na, ako sám hovorí, veľmi príjemnú dedinu.

„Ja so svojím českým menom, moja manželka, ktorá si aj po svadbe nechala svoje maďarské meno, my dvaja sme prišli bývať na dedinu. A navyše - ako nepriateľ Slovenska,“ dodáva s úsmevom. Malé obavy mal, no nakoniec sa ukázali zbytočnými.

V zahraničí

Milan Kajo Zbořil pôsobil za hranicami niekoľkokrát. Do vojnou zničeného Čečenska sa dostal v rokoch 2001 a 2002 s českou organizáciou Člověk v tísni. Robil šéfa programu rekonštrukcie škôl.

V roku 2003 prišiel na Slovensko a rozbiehal rôzne aktivity pre utečencov. Už na ďalší rok sa do Čečenska vrátil, tentoraz s českou katolíckou charitou. Ešte na konci roka bol opäť doma a venoval sa práci s utečencami.

Moldavskú misiu ukončí pravdepodobne na budúci rok v septembri. S pribúdajúcimi rokmi ho čoraz viac láka život doma. Rád by si kúpil ovcu, ktorá by mu spásala záhradu, staral sa o dom či stromy.

„Ja neviem... Vždy sa to tak vysrstí, že niekto mi to ponúkne zaujímavú prácu v zahraničí a ja sa nechám nahovoriť,“ smeje sa Zbořil.

(ms)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  4. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  5. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  6. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  7. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  8. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  9. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  10. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 132
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 478
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 198
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 205
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 648
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 194
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 450
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 476
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 263
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Ilustračné foto.
Kravy sa na svahoch Kráľovej miešajú s turistami.

Náš tip: Kam v čase lockdownu v okrese Zvolen

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

Turovský vodopád.
Areál strojárskej spoločnosti PPS Group Detva.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?