ZVOLEN. Kováčovský rybník v Kováčovej, neďaleko Zvolena, vybudovaný v roku 1966 ako nádrž s protipožiarnymi, retenčnými či rekreačnými účelmi, je dnes demonštračným objektom zvolenskej Technickej univerzity (TU). Slúži teda hlavne na pedagogické účely a študenti tu vykonávajú praktické cvičenia z rybárstva.
„Chováme tam z hospodársky cenných rýb kapra, lieňa, amura, tolstolobika, z dravých rýb šťuku, sumca, zubáča, no a potom sú tam aj ďalšie, tzv. biele ryby, ktoré sa tam dostali náhodne,“ priblížil Peter Lešo, ktorý je rybárskym hospodárom na rybníku a ako odborný asistent na Lesníckej fakulte TU vyučuje predmet rybárstvo.
V bakalárskom stupni je v druhom ročníku pre program aplikovaná zoológia a poľovníctvo predmet rybárstvo povinný.
Terénne cvičenia
„Naši študenti nie sú priamo rybárski experti, pretože jeden semester na to nestačí. Skôr by si mali osvojiť počas štúdia zásady chovu hospodársky cenných rýb,“ vysvetlil Lešo. Uplatnenie študentov skôr vidí v lesoch, organizačnej štruktúre lesníckych organizácií, ktoré užívajú rybárske revíry.
„Tam sa naši absolventi uplatňujú ako rybárski hospodári najčastejšie.“
Rybník má rozlohu 2,3 hektára, jeho najväčšia hĺbka je necelé štyri metre pri hrádzi. Priemernú hĺbku má okolo 2,5 metra. Je to rybník prietočný. Na hlavných terénnych cvičeniach pri rybníku sa vysokoškoláci zameriavajú na zisťovanie kvality vody, majú prístroje, ktorými zisťujú parametre rozhodujúce pre život rýb a ich kondíciu, zdravotný stav. Uplatňuje sa tu aj športový lov rýb: „To znamená, že ideme na dva dni do terénu, máme školské udice, ktoré študenti dostanú do rúk a chytajú ryby,“ vysvetlil Lešo.
Spoznávajú ryby
Pri rybníku sa študenti naučia aj niektoré hospodárske činnosti, čiže zásady kŕmenia, prikrmovania aj zisťovať zdravotný stav rýb. Tým, ktoré chytia, skontrolujú ich stav a ukážu si, ako sa s nimi správne manipuluje. Ryby následne pustia do vody.
„Keď zistíme nejaké podozrenie na zhoršenie zdravotného stavu, nejaké ochorenie, čo sa výnimočne stáva, ale mali sme aj takéto prípady - túto rybu si berieme na pitvu a ukážeme si zisťovanie zdravotného stavu v laboratórnych podmienkach,“ pokračoval Lešo.
Pred terénnymi cvičeniami študenti v učebniach získajú najprv teoretické vedomosti. Učia sa spoznávať ryby a musia poznať všetky u nás žijúce, na prednáškach preberajú zásady ich chovu. Naučia sa, aká by mala byť voda a čo sa v nej sleduje, ako sa ryby rozmnožujú, aj umelo, a čím sa prikrmujú.
„Rybník je dosť chladný, čiže nie je to typický kaprový rybník, v minulosti sa tam chovali aj pstruhy dúhové,“ uviedol Lešo s tým, že pre pstruha podľa ich zisťovaní momentálne nie je rybník vhodný.
Dva revíry
Rybník bol napustený v roku 1999 poslednýkrát, odvtedy nebol komplexne čistený.
„My sme tam napustili v tom roku určitú osádku kapra, lieňa, šťuky, sumca a v rybníku dochádza aj k prirodzenému neresu, to znamená, ryby sa nám tam aj rozmnožujú. Ale našou povinnosťou zo zákona je aj zarybňovať,“ pokračoval Lešo.
TU má dva revíry, okrem Kováčovského rybníka aj pstruhový revír - Breznický potok. „Kováčovský rybník slúži ako demonštračný objekt na chov nížinných druhov rýb, tzv. kaprárstvo. V Breznickom potoku sa vyučuje pstruhárstvo,“ dodal Lešo.
