PODZÁMČOK. Zrejme ešte tento rok budú archeológovia vedieť, aký pôdorys mal hrad Dobrá Niva, ktorý stojí na návrší pri ceste vedúcej do Podzámčoku.
„V najstarších dokumentáciách, ktoré máme k dispozícii, sa uvádza šesť- a niekde osemuholníkový pôdorys hradného paláca. Chceme zistiť, aký presne bol,“ povedal archeológ Ján Beljak, ktorý vedie výskum aj na Pustom hrade.
Dobronivský hrad začali skúmať nadšenci archeológie a histórie z vlastnej vôle. „Zaujímajú nás dejiny tohto hradu. Od 19. storočia sa na ňom vôbec nekopalo,“ zdôvodnil Beljak. „Zachovala sa severná časť múrov hradného paláca, ale nevieme, ako sa tiahli ďalšie múry.“
Dobrovoľnícky sa mu môžu venovať len niekoľko víkendov. Výskum realizuje Archeologický ústav SAV v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a obcou Podzámčok. Zatiaľ na hrade urobili dve sondy veľké 1 krát 5 a 1 krát 10 metrov. Jednu na nádvorí pri hlavnej vstupnej bráne a ďalšiu na hradnej akropole.
„Na nádvorí sme šli do hĺbky 40 – 50 centimetrov, na južnom svahu akropoly 1,20 – 1,30 metra. Chceli sme získať črepy a iné archeologické nálezy, aby sme vedeli lepšie datovať osídlenie hradného kopca. Zachytili sme aj južný obvodový múr plášťa hradného paláca. Hrubý je dva metre a podarilo sa nám v ňom odkryť časť vstupnej brány do paláca.“
Archeológom pomáhali zanietení dedinčania. Z dotácie ministerstva vybudovali k hradnej akropole schodisko.
Georadarom zoskenovali celý vrch, meranie ešte zopakujú. Už dnes však môžu povedať, že pod zemou sú zachované ešte asi dve podlažia hradného paláca. Tiež objavili množstvo archeologických nálezov. „Tie, čo sme našli, dokazujú, že hradisko tam stálo už v praveku. Hrad Dobrá Niva nedosiahol význam zvolenského Pustého hradu v stredoveku, ale život tu pulzoval až do 19. storočia.“
V análoch
Hrad sa v análoch spomína už v roku 1306. Podľa listiny z júna toho roku magister Martin, syn Bugára, dobyl hrady Zvolen, Ľupča, Dobrá Niva vo Zvolenskom komitáte a hrad Plachtince (Platta) v Hontianskom komitáte pre kráľa Karola Róberta.
„Mohlo sa to stať niekedy po roku 1304, po odchode kráľa Ladislava V. (českého Václava III.) z Uhorska. Onedlho, v roku 1306, dobyl Dobronivský, Zvolenský a Ľupčiansky hrad Matúš Čák Trenčiansky. Dobronivský hrad sa späť do rúk Karola Róberta dostal až v rokoch 1314 - 17, keď magister Donč prešiel na jeho stranu,“ ozrejmil Beljak.
Neskôr sa dostal do rúk kráľa Ladislava V. Pohrobka, ktorý ho dal opraviť. Od roku 1614 hrad vlastnili Esterházyovci, jeho majiteľmi boli až do začiatku 19. storočia.
Hrad tvoril súbor objektov obklopených kamennou hrad-bou obkľúčenou prstencom priekopy a valového opevnenia. Zachovaná architektúra hradu prezrádza jeho výraznú prestavbu v neskorom stredoveku. Prešiel renesančnou prestavbou a upravený bol aj v baroku. Posledné známe úpravy tu zrealizovali Esterházyovci v roku 1731.
Nové schodisko
V roku 1996 zrekonštruovali severnú stenu hradného paláca. Vlani získala samospráva Podzámčoku grant 2800 eur od ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom. Z peňazí zhotovili k hradným múrom oceľové schodisko, ktoré turistom uľahčí výstup po strmom svahu. Dokončili ho tento rok.
Časť peňazí použili na zameranie hradu. „V katastri bol doteraz vedený ako trávnatý umelý porast, je to pritom kultúrna pamiatka. Keďže nejde o plnohodnotnú stavbu, zaevidovali sme ho ako zastavanú plochu,“ povedal starosta Ján Babjak.
Obec robí každý rok na návrší s hradnými ruinami brigádu, tento rok sa jej zúčastnilo okolo 80 ľudí. Časť z nich pomáhala archeológom pri hľadaní archeologických nálezov v nánosoch zeme. Ostatní návršie vyčistili a pokosili.
Hoci nejde o známu turistickú atrakciu, podľa starostu si príde zrúcaninu pozrieť približne 40 ľudí každý deň. „Zastavujú sa najmä Rusi. Mali sme tu aj poľských turistov, ale tých sme museli vyhnať, pretože behali po kopci s detektorom kovov.“
Samospráva teraz čaká na výsledky archeologického výskumu. „Keď ich budeme poznať, budeme vedieť, či sa nám oplatí robiť projekty na získanie dotácií na odkrývanie hradných múrov pod zemou,“ dodal starosta.
