ZVOLEN. Nedám ti nič, pomyslel som si pri bezdomovcovi, ktorý vystrčil ruku pred zvolenským Priorom. Aj tak by si to prepil. Tých pár eur z nákupu investujem lepšie - do Jozefa Cígera Hronského. Vlastne nie pre Hronského, načo by mu boli peniaze odo mňa, keď to má už dávno za sebou. Peniaze dám na jeho bustu, už v najbližších dňoch začne s organizovaním zbierky Matica slovenská.
Spokojný Kozáček
Pôvodnú bustu J. Cígera Hronského pred rokmi ktosi ukradol z podstavca v Štúrovom parku. Odvtedy tohto slovenského dejateľa pripomína iba kus betónu s jeho menom. A kým Štúr v nadživotnej veľkosti dominuje parku, Hronský nemá nič. Štúr mal vždy ostrejšie lakte, veď aj park je jeho. Na to všetko sa veľmi spokojne pozerá Jozef Kozáček. Jeho busta je nielen oku laika najviac lahodiaca, ale aj podstavec mu urobili z kvalitného materiálu.
Na rozdiel od betónových podstavcov Hronského a Štúra. Najmä Ľudovít, akokoľvek spokojný s veľkosťou svojej busty, musí roniť slzy z nedôstojného spracovania podstavca.
Je to betónový odliatok, na ktorom sa aj dnes dajú spočítať šalovacie dosky. Žiaden obklad, iba betón akoby sa pred dokončením minuli peniaze a ostal nedokončený.
Hanba nám
Kde skončila kovová busta Hronského, vyvoláva otázky aj dnes. Ako prvá odpoveď sa tlačí na jazyk tá o zberných surovinách a jej roztavení. Možno aj...
Druhou možnosťou je, že ju získal nejaký zberateľ a teraz sa na nášho Hronského pozerá iba on sám. Hnusák jeden súkromnícky!
Nakoniec, je to jedno, kde Hronský skončil. Na podstavci chýba a my sme tí, ktorí sa za to hanbíme, keď nás príde navštíviť teta z Bratislavy. Veru tak, ani strýko z Košíc nás za to nepochváli.
Verejná zbierka by mala túto hanbu vymazať ako zmizík hrubicu na dôležitom dokumente. Určite vymaže a všetko bude fajn.
„Žiadosť je na ministerstve, mali by to schváliť v najbližších dňoch,“ povedal nám minulý týždeň Branislav Husár, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej vo Zvolene.
Odťať ruku
„Bola to prvá busta Jozefa Cígera Hronského na Slovensku a nainštalovali ju v roku 1965, navyše ju autor vytvoril špeciálnou technikou,“ dodal Husár. Údajne mala nielen vysokú umeleckú, ale aj historickú hodnotu.
To len tak pre zlodeja, aby vedel, že neukradol iba nejaký kus kovu. Alebo je to zbytočné, apelovať a dohovárať zlodejovi po rokoch? Nech sa zamyslí, darebák, že nám spôsobil nielen škodu, ale nás zranil aj niekde vo vnútri. A keď sa raz bude verejne hlasovať o tom, či takýmto zlodejom treba odťať ruku alebo nie, darmo sa bude čudovať, že budeme bažiť po krvi a naše áno možno práve jeho zbaví možnosti schuti si zatlieskať na rockovom koncerte.
Do roku 2015
Aj keď ide o iniciatívu miestneho odboru zo Zvolena, zbierka bude celoslovenská. Veď ani Hronského prínos nebol výsostne regionálny. Učia sa o ňom školáci rovnako na zvolenskom sídlisku aj v Petržalke. Ba dokonca aj školák z Komárna vie pekne po slovensky povedať, aký význam mal pre nás. No dobre, preháňam, ale v osnovách to je.
Žiaden strach Hronského obdivovatelia, upokojte sa a neotvárajte peňaženky. Zbierka nejaký ten týždeň potrvá, to si napokon uvedomujú aj matičiari. Chceli by to stihnúť do roku 2015.
„Na zbierku máme rok, na takýto čas sa nám podarilo vybaviť účet zadarmo, takže všetky peniaze, ktoré nám ľudia pošlú pôjdu na bustu,“ vysvetlil predseda. S propagáciou zbierky a čísla účtu začnú hneď ako dostanú oštempľovaný dokument z Bratislavy.
Kulich to asi nebude
Pôvodnú bustu urobil Kulich, dokonca existuje aj sadrový odliatok, takže na betónový podstavec by sa vrátil totožný Hronský, aký pred rokmi zmizol. Aj keď je to vlastne jedno, aká busta tam bude, len aby už konečne bola. Rovnaké úvahy majú aj matičiari, ktorým sa ponuka od Kulicha zdá pridrahá.
„Ale to tam radšej nepíšte,“ dodal pre istotu Husár. Ani nebudeme, aspoň nie presnú sumu, veď predstava organizátorov zbierky sa pohybuje okolo sumy deväťtisíc eur.
