HRIŇOVÁ. Necelý týždeň pred sviatkom Cyrila a Metoda stihli na prvej hriňovskej kruhovej križovatke slávnostne osadiť drevený dvojkríž. Išlo o aktivitu hriňovskej samosprávy v spolupráci s farským úradom, dobrovoľníkmi a, samozrejme, sponzormi.
„Príchod vierozvestcov na Veľkú Moravu považujeme za významný okamih našich dejín,“ vysvetľuje dôvody hriňovský primátor Stanislav Horník.
Kríž vytvoril Jozef Ďurica, ktorý sa ich vyrezávaniu venuje už roky.
Ani nie pred mesiacom boli viacerí predstavitelia samospráv z nášho regiónu v Ríme a okrem iného navštívili aj Ústav svätého Cyrila a Metoda. Hriňovčania, ktorí sa cesty zúčastnili, z Ríma odchádzali s oprávneným pocitom hrdosti.
„Doteraz tam majú drevený kríž, ktorý sa ešte za bývalého režimu, v osemdesiatych rokoch, podarilo dopraviť do Ríma z Hriňovej,“ hovorí Stanislav Horník. Autorom vyrezávaného kríža bol práve Ondrej Ďurica, otec autora dvojkríža na kruháči. Pod Poľanou vyrezal a vyzdobil dve brvná a poslal ich až do Ríma. Urobil ho pre všetkých slovenských emigrantov z celého sveta, ktorí sa tam stretávali. Na svätej pôde našli kúsok domova a ten pochádzal z nášho regiónu. Za to sa mu vtedajšia moc „odmenila“ šikanovaním a výsluchmi.
„Po dvadsiatich ôsmich rokoch je ten kríž stále v dobrom stave, aj keď bude potrebovať opravu,“ doplnil hriňovský primátor. Považuje za samozrejmé, že rekonštrukčné práce budú úlohou pre Jozefa Ďuricu.
Kruhový objazd chceli už dávnejšie skrášliť niečím, čo vystihuje Podpoľanie. Voľba nakoniec padla na dvojkríž.
„Dúfam, že väčšina ľudí s tým bude spokojná,“ dodáva Horník. A tým ostatným, ktorým nie je kresťanská tradícia práve blízka, primátor pripomína, že dvojkríž nie je iba cyrilometodským a kresťanským symbolom, ale ho máme aj v štátnom znaku.
„Možno nie každý je hrdý na pomery v našej krajine, o to viac si v histórii musíme nájsť to, na čo hrdí byť môžeme,“ dodáva primátor. Práve cyrilometodský odkaz takým určite je.
Kríž na kruhovej križovatke vysvätil diecézny biskup Marián Chovanec, malej slávnosti sa zúčastnil aj poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník a niekoľko starostov z okolitých obcí.
