KLOKOČ. Medokýš, ktorého prameň vyviera v obci a všetci mu hovoria Klokoč, patrí v regióne k najznámejším. Nejeden podnikateľský mozog sa pri jeho pití zamyslel nad komerčným využitím vody, ktorá len tak vyteká zo zeme, aby sa o chvíľu rovnako len – tak strácala. Na chuť Klokoča nemala žiadna minerálka, ľudia ju brali na svadby, žiadna väčšia udalosť sa bez nej nezaobišla. Prvé kroky k plniarni začala robiť samozpráva obce v deväťdesiatych rokoch.
Takmer po dvadsiatich rokoch, ako sa začalo uvažovať nad plniarňou minerálky v Klokoči, všetko potichu skončilo. Spoločnosť Klokočina založili okrem obce Klokoč aj mesto Detva, Stožok, Vígľaš a akciovka Envigeo z Banskej Bystrice. A pripravovali všetku potrebnú dokumentáciu potrebnú pre plničku minerálnej vody.
„Vyhotovili sa vrty, kúpili pozemky, spoločnosť vybavila všetky povolenia na využívanie vrtu – ako aj certifikát na minerálnu vodu stolovú,“ hovorí starosta Klokoča Jozef Výbošťok. Klokočský medokýš je svojím zložením jedinečná voda.
„Takáto minerálka sa inde na Slovensku nenachádza,“ vysvetľuje starosta. Podľa neho je jedinečné práve spojenie minerálnej a stolovej vody. V čase, keď získavali povolenie, ich povzbudilo aj vyjadrenie odborníkov: „Ani neviete, akú vodu ste našli.“
Žiadali ručenie majetkom
Optimizmus z dobrých výsledkov čoskoro narazil na financovanie samotnej plniarne. Lízingová spoločnosť požadovala ručenie majetkom, čo sa nestretlo s pochopením detvianskeho zastupiteľstva. Podmienky sa neskôr ešte zhoršili. Podľa Výbošťoka sa na novú plniareň nedali získať ani financie z eurofondov, tie smerovali zdroje aj do plniarní minerálky, no museli byť funkčné. Na novú nechceli dať ani cent.
Fakt, že sa klokočšký medokýš nedostal na pulty obchodov, najviac mrzí práve samosprávu obce Klokoč. V prípadnej plniarni sa mohli zamestnať domáci ľudia, obec by čo-to získala aj na daniach. Takto po dvadsiatich rokoch snaženia nemá nič, ak nerátame stále vytekajúci prameň, ku ktorému aj v súčasnosti smerujú kroky smädných okoloidúcich.
Možno v budúcnosti
Pozemok, na ktorom mala plniareň stáť, už nepatrí ani obci, vlastní ho stavebná spoločnosť Asta, ktorá pred rokmi obci na projekt požičala milión korún.
Spoločnosť Klokočina v obchodnom registri ešte môžeme nájsť, podľa starostu a zároveň konateľa fakticky ide o zaniknutú firmu. Jozef Výbošťok nepredpokladá, že by sa nový vlastník pozemku sám pustil do výstavby plniarne.
„Samotný vrt je možné v budúcnosti využívať, samozrejme, znovu treba získať ťažobné povolenie a certifikát,“ dodáva starosta.
Rúra v zemi
Klokoč si stále môžete naliať do fliaš, za predpokladu, že si donesiete aspoň nejakú nádobu, ktorou si vodu naberiete z rúry zakopanej v zemi. Vedľa postavený prístrešok je takmer zbytočný, vodu si naberáte tesne vedľa neho.
((lokacia))
Často do nej vietor zanesie lístie, čo k celkovej hygiene prostredia vôbec neprospieva. Okolie rúry je niekedy rozbahnené, samotné naberanie je preto dosť náročné. Niektorí ľudia, zvyknutí na medokýš z Klokoča, idú radšej na iné miesta, napríklad do neďalekej Lohyne.
Urbárska spoločnosť
„Je to pozemok urbárskej spoločnosti, no stále v katastri obce. Urbár je zatiaľ bez právnej subjektivity a v súčasnosti nemôže previesť pozemok na inú osobu. Preto čakáme na pretransforrmovanie spoločnosti na právnickú, aby sme dostali pozemok do nášho vlastníctva,“ vysvetľuje starosta dôvody, prečo obec nemôže s odberným miestom takmer nič urobiť. Obec ho v budúcnosti chce nielen skultúrniť, ale aj posunúť ďalej, aby sa zabezpečilo kvalitnejšie odílovanie.
Tridsaťárový pozemok si obec zatiaľ zobrala do prenájmu, v súčasnosti je vyčistený a vykosený. V budúcnosti by pri odbernom mieste chceli urobiť oddychovú zónu, hneď vedľa je detské ihrisko.
V súčasnosti už na mieste montujú informačné tabule, ktoré sú financované cez projekt Miestnej akčnej skupiny v Detve.
