V hoteli Senec slávnostným vyhlásením najlepšej jedenástky a najlepších jednotlivcov Corgoň ligy uzavreli uplynulý a otvorili nový ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Na slávnostnom galavečere sa stretla súčasná, ale aj bývalá elita slovenského futbalu.
Tí najlepší
Za najlepšieho trénera bol vyhlásený kouč majstrovského tímu Slovana Bratislava Samuel Slovák, objavom minulého ročníka sa stal talentovaný 18-ročný mládežnícky reprezentant a stredopoliar AS Trenčín Stanislav Lobotka a najlepším strelcom súťaže bol David Depetris, ktorý po jesennej časti prestúpil z Trenčína do tureckého Rizesporu.
Laureáti spomenutých ankiet vzišli z hlasovania 21 futbalových odborníkov - 12 hlavných trénerov corgoňligových klubov, svoj hlas mali aj prezident Únie ligových klubov (ÚLK) Dušan Tittel, dnes už bývalí reprezentační tréneri Stanislav Griga a Michal Hipp, technický riaditeľ SFZ Ján Greguš, tréner slovenskej reprezentácie do 21 rokov a Zvolenčan Ivan Galád, člen VV SFZ Milan Lešický, predseda TMK SFZ Ladislav Borbély, riaditeľ ÚLK pre Corgoň ligu Dušan Huňady a riaditeľ ÚLK pre 2. ligu Dušan Keketi.
Na vrchole
Najväčšou osobnosťou vyhlasovania sa napokon stal odchovanec zvolenského MFK, v súčasnosti stredopoliar MFK Ružomberok a novopečený reprezentant Slovenska Tomáš Ďubek. Práve on výraznou mierou prispel k solídnemu účinkovaniu „Ruže“ a jej konečnému 6. miestu v uplynulej sezóne našej najvyššej futbalovej súťaže. Zvolenský rodák bol ústrednou postavou tímu spod Čebraťa.
Futbaloví odborníci Ďubeka právom vyhlásili za najväčšiu osobnosť uplynulého corgoňligového ročníka 2012/2013 (dostal 15 hlasov z 21 hlasujúcich). Tomáš pritom prežil rozporuplnú sezónu. V lete 2012 sa stal nechceným hráčom, dokonca na začiatku letnej prípravy mu zakázali aj vstup do šatne A mužstva MFK Ružomberok. Ako sa ale hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré, no a Tomáš si teraz užíva množstvo slávy. Opakujeme sa, zaslúžene, veď ako „znovuzrodený“ kapitán tímu bol najväčšou oporou Liptákov.
Príjemne šokovaný
V Senci sa zišla elita domácej najvyššej súťaže, ktorej kraľoval Tomáš Ďubek.
Boli ste vyhlásený za najlepšieho hráča súťaže. Komu by ste však tento honor pridelili vy?
- Myslel som si, že najlepším hráčom ligy sa stane niektorý zo Slovanistov. Napokon vyhrali ligu i Slovenský pohár. S tým, že víťazstvo pripadne mne, som nerátal. Zostal som doslova v šoku.
V Ružomberku pôsobíte od roku 2002, keď ste tam prišli ako dorastenec zo Zvolena. Nelákala vás zmena pôsobiska, najmä zahraničie?
- Veľmi som rozmýšľal o svojom ďalšom futbalovom pôsobení. Ponuky boli, no zvážil som situáciu a prijal som tú ružomberskú a zmluvu som predĺžil do leta 2016. Pod Čebraťom som spokojný a mám motiváciu. Chcel by som ešte zažiť eufóriu z majstrovskej sezóny, alebo zo zisku Slovenského pohára. To je vízia nového vedenia, bude však záležať na skĺbení kádra a rozbehu v lige.
V tabuľke strelcov ste sa spoločne so Škutkom a Hodekom delili s 13 gólmi o druhú priečku za „už“ Slovákom Depetrisom (16 gólov). Okrem toho vám štatistiky pripisujú 7 nastrelených tyčiek. Ako vnímate svoju streleckú potenciu?
- O počte gólov som vedel, ale nesledoval som tabuľku strelcov. Strelecky mi vyšla najmä druhá polovica ligy, ale góly by som bez spolupráce so spoluhráčmi nedával. Rovnako sa teším z každého gólu tímu.
Ako ocenili triumf v tejto ankete vaši najbližší? Boli rovnako šokovaní?
- Moji blízki boli z ocenenia veľmi potešení. Dostal som obrovský počet blahoprajných „sms“ a telefonátov od priateľov, spoluhráčov i fanúšikov. Obrovský bol aj záujem médií. Ocenenie som si užil v sobotu s rodinou a najbližšími. Potešila sa aj priateľka, no a synček je ešte maličký. V priebehu sezóny mi práve oni vytvárali perfektné podmienky a pohodu potrebnú k sústredeniu sa na výkony na trávniku.
Na drese nosíte číslo 26, ktoré vyjadruje aj momentálny vek. Prinieslo vám šťastie?
- Toto číslo som v Ružomberku vyfasoval ako osemnásťročný nováčik a nosím ho dodnes. Zvykol som si, a asi aj fanúšikovia.
V mládežníckych reprezentačných výberoch ste sa objavovali pravidelne. Naposledy ste si však pripísali aj premiérový štart v seniorskom tíme Slovenska. Ako by ste charakterizovali váš vzťah k národnému tímu?
- Mládežnícke reprezentácie sa s tými seniorskými porovnávať nedajú. Pozvánku do A tímu a možnosť byť nielen v kádri, ale i na ihrisku, si vážim veľmi. Pokiaľ mi zdravie dovolí a budem nominovaný, Slovensko budem vždy reprezentovať rád a s hrdosťou.
Momentálne vrcholí vaša klubová príprava, blíži sa ostrý ligový štart. Za sebou máte aj niekoľko zápasov. Ako sa cítite?
- Teším sa na každý zápas, aj na prípravný. Výsledky Ružomberka v príprave sú zatiaľ dobré. Káder sa obmenil, prišli ambiciózni tréneri a po tvrdej kondičnej príprave sa zameriavame na hernú. Každý zápas hrám v plnom nasadení, bez rozdielu, či je prípravný, pohárový, alebo majstrovský.
V jedenástke domácej ligy sa okrem siedmich Slovákov ocitli i cudzinci. Dali im hlasujúci tréneri hlasy právom?
- Cudzinci si miesto v jedenástke roka plne zaslúžili. Pokiaľ by legionári boli na úrovni slovenských hráčov, bola by škoda, keby „zaberali miesta“ v kádri jednotlivých mužstiev rovnako zdatným Slovákom. Ich hra, ak sú kvalitní, však núti aj domácich hráčov k väčšej aktivite v tréningovom procese i v zápasoch. Podľa mňa sú prínosom ligy.
Zvolenský futbal v poslednej dobe zaznamenal hlboký úpadok, sledujete postavenie a výsledky MFK Lokomotíva?
- Situáciu vo Zvolene sledujem, súčasné postavenie po dvoch vypadnutiach za sebou do štvrtej ligy ma veľmi zarmucuje. Dehonestujúce posledné miesto, s minimom strelených gólov a najviac inkasovaných, nehovorí o dobrej situácii. Počul som aj o zmenách, držím novému trénerovi Oravcovi palce. Futbal vo Zvolene by si zaslúžil lepšie postavenie. Som rodený Zvolenčan a na zvolenskom futbale mi, samozrejme, záleží. Podľa potreby som mu ochotný aj pomôcť.
Tomáša Ďubeka, najlepšieho hráča za uplynulú sezónu najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, úspech nemení. Vodcovský typ zostáva skromný, vždy odhodlaný odovzdať na ihrisku všetok svoj futbalový kumšt. Či hrá za svoj klub, alebo reprezentáciu. Aj to sa cení...
