ZVOLEN. Moje „dovidenia“ ostalo bez odozvy. Uvedomujem si, že sa obaja na mňa práve v tej chvíli nepozerali, a preto nemohli reagovať. Ja som urobil chybu, nie oni. Sú nepočujúci.
Vzápätí sa na upozornenie otáčajú a posunkom pozdravia. Ako správni profesionáli nezabudnú ku gestu pribaliť úsmev.
Odchádzam z malej prevádzky predávajúcej kebab pri zvolenskej plavárni s nahraným rozhovorom o nie práve všednom projekte Deaf Kebab a mrzí ma, že som sa svoj pozdrav nesnažil vyjadriť posunkom. Cítim sa nesvoj, ďalšia vec, ktorú nás v škole nenaučili.
Privysoká hradba
Vo Zvolene a okolí je okolo šesťdesiat nepočujúcich. Málo, či veľa? Záleží na uhle pohľadu. Rozhodne to nie sú ľudia, pre ktorých by zamestnávatelia vytvárali množstvo pracovných miest. A ak veľa bežných ľudí nevie zdolať prekážku, ktorá ich delí od riadneho zamestnania, pri nepočujúcich je táto hradba raz tak vysoká.
Ako tlmočník v posunkovej reči sa Róbert Šarina dostal k práci pre Nadáciu Pontis. Práve Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis podporuje nepočujúcich podnikateľov na Slovensku.
Akokoľvek šikovný nepočujúci remeselník alebo obchodník z času na čas narazí na komunikačnú bariéru. Zákazníci sú nároční, nie vždy sa dopredu všetko vysvetlí tak, aby obe strany vedeli, o čom je reč. Dochádzalo k situáciám, ktoré sa bez asistenta nezaobišli.
V zahraničí si poradíme
„Kebab sme si vybrali preto, lebo na trhu je ešte stále dosť miesta a je to oblasť, pri ktorej sa veľmi veľa pokaziť nedá,“ hovorí Róbert Šarina. Spolu so svojím nepočujúcim bratom Pavlom by chceli na Slovensku vybudovať sieť prevádzok kebabu, a - ako možno tajne dúfajú - zároveň aspoň trochu naučiť posunkovú reč zákazníkov. Veď na to, aby sa zákazníci úplne dohodli s obsluhou, stačí asi desať posunkov.
Nie je to, samozrejme, nutné, aby zákazník poznal posunkovú reč. Popri nepočujúcom zamestnancovi je vždy v prevádzke aj asistent, ktorý prípadné nezrovnalosti dokáže dať do poriadku.
Stačí, keď si človek spomenie na zahraničnú dovolenku, kde si dokážeme objednať aj vtedy, keď v danom jazyku nevieme ani zaťať.
„Možno, že asistentov onedlho už ani nebudeme potrebovať,“ hovorí Róbert. Aj keď za bratov hovorí on, v skutočnosti nie je majiteľom prevádzky. Nemá vraj toho správneho podnikateľského ducha. Prevádzky vedie Pavel.
Prvý kebab otvorili pred rokom vo Veľkom Krtíši, kde obaja Šarinovci žijú. V poradí druhý vznikol v Prešove, tretí v Krupine. Od 3. júna sa sieť prevádzok zväčšila o zvolenský kebab pri plavárni. Najbližšie pripravujú Detvu.
Bez chýb to nejde
Nadácia Pontis ich projekt podporila hlavne školeniami pre nepočujúcich podnikateľov. Okrem toho im pomohla pri vybavovaní všetkých náležitostí.
„Oni majú veľa spolupracovníkov – často podnikateľov veľkých firiem, ktorí nám pomohli svojimi radami,“ dodáva Róbert Šarina. Podnikateľskému zámeru predchádzala analýza trhu, nemuseli sa učiť krok za krokom a ešte k tomu na vlastných chybách.
„Boli aj chyby,“ prerušuje moje úvahy Róbert.
Skočiť do podnikania rovnými nohami nie je jednoduché. Človek, ktorý je naučený denne sa potýkať s komunikačnými problémami, si na taký život zvykne a možno je práve to devízou, ktorá mu pomáha pri podnikaní. Nevzdá sa tak skoro ako my, ktorí berieme ako samozrejmosť, že sa môžeme porozprávať so svojimi blízkymi bez akýchkoľvek obmedzení. Že môžeme telefonovať, že počujeme prichádzajúce auto, upozornenie okoloidúcich alebo aj jednoduché „dovidenia“, od človeka, ktorý práve odchádza.
