ZVOLEN. Cyklojazda histórie, tradičná predzvesť septembrového výstupu na Pustý hrad, bude tento rok štartovať z piatich krajín. K poľskej Wisle, českému Slavkovu u Brna, maďarskému Vyšehradu a nášmu Spišskému hradu pridali cyklisti belgický Brusel. V pedáloch ich čaká približne 2-tisíc kilometrov. Prejsť ich plánujú za dva týždne. Každý deň sú odhodlaní našliapať okolo 150 „kilákov“.
Všetko je už pripravené, dohovorené. Skalní účastníci Cyklojazdy histórie Pavel Valent a Jozef Grolmus sa už vrátili z Bruselu. Samozrejme, na dvoch kolesách, aby pre cyklojazdu presne stanovili trasu a vopred ju preskúmali.
V Bruseli s tamojším primátorom doriešili podrobnosti. „Neskrýval nadšenie z toho, že organizujeme takú rozsiahlu akciu a okamžite našu myšlienku podporil,“ hovorí Valent. „Štart bude oficiálne v Bruseli na historickom námestí pred starobylou radnicou 24. augusta. Primátor nám prisľúbil eskortu, ktorá nás prevedie mestom k Európskemu parlamentu, kde bude slávnostný štart, po ktorom sa cyklisti okolo Atómia vydajú na dlhú cestu do Zvolena.“ Audienciu u bruselského primátora im vybavil europoslanec Vladimír Maňka, zúčastnil sa aj ich prijatia.
Pri desiatom výstupe
Prvá cyklojazda štartovala v roku 2002 pri X. ročníku výstupu na Pustý hrad. „Keďže máme rozlohou najväčší hrad v strednej Európe, chceli sme symbolicky odovzdať štafetu z dovtedy najväčšieho Spišského hradu na Pustý hrad. Pri pive v našej Papuči sa začali kuť prvé plány, ako to prakticky zrealizovať,“ spomína Valent.
„Absolvovali sme množstvo rokovaní na mestských a obecných úradoch, trpezlivo vysvetľovali naše požiadavky. Keď sa začal pripravovať itinerár, časový rozpis, s hrôzou sme zistili, že na realizáciu našej myšlienky budeme potrebovať dva dni. Pribudli tak nové problémy v súvislosti s ubytovaním, návrhom vhodnej trasy, stravou, pitným režimom a v neposlednom rade finančným zabezpečením.“
Medzinárodný rozmer
Zo Spišského hradu na Pustý sa vtedy vydalo 20 cyklistov. „Nazvali sme ten ročník nultý, lebo nikto z organizátorov neveril, že sa z tejto myšlienky zrodí tradícia.“
Čas však plynul a každý rok číslo ročníka poskočilo o jednotku. Až organizátori podujatia zistili, že sú o päť rokov starší a musia pripraviť jubilejný V. ročník.
Padlo mnoho nápadov. Po dlhom váhaní sa rozhodli urobiť z cyklojazdy medzinárodné podujatie a šíriť históriu Zvolena a Pustého hradu aj v zahraničí. „Za päť rokov pribudli problémy, ubudli vlasy, ale trasu sme nakoniec vytýčili. Pri výbere bol jediný motív, aby miesto štartu tvorilo históriu príslušnej krajiny. Voľba padla na historické miesta Wisla, Slavkov u Brna, Vyšehrad a, samozrejme, Spišský hrad. A tak sme vytvorili cyklistickú Vyšehradskú štvorku.“
Výnimočná vetva
Keď dospelo číslo už medzinárodnej cyklojazdy k jubilejnej desiatke, organizátori mali pred sebou ďalšiu dilemu, ako ho ozvlástniť.
„Povedali sme si, že Vyšehradskú štvorku sme spojili, tak prečo by sme nemohli spojiť Európu, veď sme v Európskej únii. Voľba padla bez rozmýšľania na sídlo Európskeho parlamentu a Rady Európy v Štrasburgu. Do našej štafety tak pribudlo piate miesto a úloha prekonať približne 1500-kilometrovú vzdialenosť.“
Predstavitelia Štrasburgu im pomohli vybaviť všetky formality s oficiálnym prijatím na radnici aj so slávnostným štartom v priestoroch Európskeho parlamentu. Na štart v Štrasburgu sa postavilo 10 odvážlivcov, ktorí prešli cez Donaueschingen cez celé Nemecko a Rakúsko popri Dunaji do Štúrova, kde sa pripojili k Vyšehradskej vetve.
Vlani, pri 20. ročníku výstupu na Pustý hrad, sa rozhodli, že postupne do tejto medzinárodnej spolupráce zapoja aj družobné mestá Zvolena. Prvé vybrali Prachatice, kde sa ku zvolenským pripojili miestni cyklisti. Spolu prešli historické miesta v južných Čechách a na južnej Morave a napokon sa pripojili k etape zo Slavkova pri Brne a pokračovali do Zvolena.
Čo tu ešte nebolo
„Tým výročiam akosi nechce byť koniec. Tento rok si Zvolen pripomína 770. výročie obnovenia mestských výsad, a to už bola pre nás poriadna výzva vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo. Z pohľadu chronológie organizovania cyklojazdy nám chýbalo ešte hlavné mesto Európy, belgický Brusel. A aby sme to nemali také jednoduché, pridali sme si ešte holandský Maastricht a luxemburský Schengen,“ smeje sa Valent.
Pavel Valent (vľavo) a Jozef Grolmus pri návrate z Bruselu oddychujú pri hľadaní správnej trasy.
V Maastrichte bola v roku 1992 podpísaná zmluva, ktorá dala základ vzniku Európskej únie, v Schengene o dva roky skôr podpísali zmluvu o postupe pri rušení kontrol na spoločných hraniciach.
Zaujímavé bolo podľa neho hľadať budovy, v ktorých podpísali Maastrichtskú a Schengenskú zmluvu. „Nakoniec sme ich našli, ale predtým som sa k nim nedopátral ani na internete.“
S preverenou kondíciou
Z Bruselu by ich malo štartovať okolo desať. Prevažne to budú cyklisti, ktorí už spolu absolvovali cyklojazdu zo Štrasburgu. „Nemôže ísť hocikto, je to náročné. Musia to byť spoľahliví cyklisti s preverenou kondíciou, aby nám niekde cestou neodpadli od vyčerpania,“ konštatuje Valent.
„Pri hľadaní vhodnej trasy pre cyklojazdu sme zažili aj úsmevné príbehy,“ prezrádza. „Napríklad v okolí belgického mesta Liege nás zbadali miestni chlapci na bicykloch, ako študujeme mapu. Pridali sa k nám a ochotne nás doviedli k nášmu cieľu, čo bolo asi 10 kilometrov. Konverzáciu s nami začali otázkou „govorite po ruski?“ a tak sme si zalistovali hlboko v našej pamäti,“ spomína.
„V okolí Maastrichtu sme podľa mapy mali prejsť kompou k nášmu penziónu. Bol už podvečer a keď sme prišli ku kompe, zistili sme, že nepremáva, opravovali ju. Znovu do rúk všetky mapy, ktoré sme mali, keď sa pri nás zastavil na bicykli starší pán. Doviedol nás k najbližšiemu mostu, vďaka čomu sme nemuseli nocovať v prírode prikrytí bicyklami.“
