ZVOLEN. Dnešný pokus o zápis do Slovenskej knihy rekordov bol úspešný. Vo Zvolene a niekoľkých ďalších slovenských mestách tancovalo mazurku 4410 detí.
Hlavným organizátorom akcie, ktorú usporiadali ku Dňu Európy, bola Obchodná akadémia v Prievidzi. Vo Zvolene sa k nej pridala Základná škola na Hrnčiarskej ulici.
Tancovala celá škola
Krátko pred jedenástou už bolo školské ihrisko plné detí. Celkovo 728 detí aj s niekoľkými pedagógmi čakalo na odštartovanie tanca, ktorý na diaľku prepojil viacero miest. Aj keď deti delili desiatky kilometrov, museli tancovať v tej istej chvíli.
Medzi školákmi sa nestratili ani škôlkari.
„Prišli deti z Materskej školy na Hrnčiarskej ulici,“ hovorí Zuzana Schieberová, ktorá mala prípravu podujatia na starosti. Na Hrnčiarsku ulicu poslali svojich zástupcov aj obe základné školy z Jilemnického ulice. Najviac detí tvorili domáci školáci, celkovo 644 žiakov. Medzi nimi aj pár pedagógov, ktorí roztancované triedy museli usmerňovať.
Tanec z Poľska
Deti mazurku nacvičovali nielen na telocviku, ale aj na etickej výchove.
„Nie sú to až také náročné kroky, preto sa mazurku naučili veľmi rýchlo aj naši prváci,“ vysvetľuje Zuzana Schieberová. Do škôl, ktoré sa k akcii pripojili, zaslali inštruktážne videá.
Mazurka na školskom ihrisku mala aj svoj výchovný rozmer. Deti sa nielenže zúčastnili na slovenskom rekorde, čo – to sa dozvedeli aj o pôvode a histórii mazurky. Stručné zhrnutie: Tento tanec v trojštvrťovom takte je poľským národným tancom a do Európy sa rozšíril pri Napoleonových výbojoch.
„Mazurka je zabudnutým tancom, no našim záujmom je objavovať zvyky našich predkov,“ hovorí riaditeľka školy Eva Balážová. Podľa nej tanec ľudí vždy spájal a v dnešnej spojenej Európe je vzájomné spoznávanie sa ešte dôležitejšie.
Pridali sa iba dve školy
Evu Balážovú trochu mrzelo, že na pozvanie kladne zareagovali iba dve školy a jedna škôlka. Pritom išlo o pomerne nenáročnú akciu, ktorá si nevyžadovala dlhú prípravu.
„Možno o rok príde viac škôl,“ dodáva Eva Balážová. Školské ihrisko dnes vyzeralo zaplnené, no riaditeľka verí, že by sa naň vošlo aj niekoľkonásobne viac detí.
Oficiálny pokus o zápis do knihy rekordov musel sledovať oficiálny dohľad. Ten mala na starosti pozorovateľka Alžbeta Čepčeková, ktorá všetko fotografovala. Na konci, keď už mala potvrdené počty z iných slovenských miest, riaditeľke školy odovzdala certifikát o priznaní slovenského rekordu.
„Mojou úlohou bolo dozerať na to, aby všetko prebehlo tak ako má,“ hovorí. Počet detí si sama preverila, no nielen podľa zapísaných hárkov, na ktorých boli mená zúčastnených detí. Keď bráničkou prichádzali na ihrisko, tak ich spočítala.
