ZVOLEN. Kým v minulosti sa bez dreveného suda nezaobišla žiadna domácnosť, v súčasnosti má skôr dekoračnú úlohu. Pravdaže, ak nemáte vinicu, hoci aj vo vinárstve už drevo nahrádza antikor. Lepšie sa udržuje a väčšinou aj dlhšie vydrží. No niektorí fajnšmekri si žiadajú práve dubové sudy.
„Najmä pre červené vína,“ hovorí Ladislav Hruškovič z Pukanca, ktorého stretávame na zvolenskom námestí. Na Lesníckych dňoch návštevníkom predvádzal, ako vyrába dubové sudy.
Prečo má sud pre vinárov väčšiu hodnotu ako napríklad plastový či kovový?
„Drevo, to je živá hmota. Víno sa musí vydýchať, tým sa skvalitňuje,“ dodáva.
Prirodzené sušenie je najlepšie
Stolitrový sud robí asi 35 hodín, ak počítame dobu od začiatku štiepania klátu.
Drevo musí byť pri štiepaní mokré, najlepšie je to robiť cez zimu, nie teraz, keď má v sebe veľa miazgy.
„Hovorí sa, že strom treba spíliť na Štefana, vtedy je drevo bez miazgy,“ vysvetľuje Ladislav. Na slnku, daždi...
Naštiepané kusy dreva nechá stáť vonku jeden až dva roky. Mohlo by sa sušiť aj v sušičke, výsledok je ale iný. Póry v dreve vraj dopraskajú, preto odporúča prirodzené sušenie pod holým nebom. Veď dážď pomáha vyplaviť z dreva tanín.
Nástroje zdedil
Rozpracovaný stolitrový sud pomaly dokončoval na zvolenskom námestí. Vo vnútri horel oheň, ktorý zohrieval drevo a to sa dalo lepšie tvarovať. Do potrebného tvaru mu pomáhali dva uťahováky s lanami. A ešte obruče, ktoré majster debnár na sud nabíjal.
Väčšinu nástrojov, ktoré pri výrobe používa, zdedil po svojom otcovi. Aj preto dokáže sud urobiť spôsobom, akým sa robil kedysi. Bez použitia elektriny. Samozrejme, keďže sa touto prácou živí, elektrické stroje využíva.
Vypálil ďalšie dva sudy
Ladislava Hruškoviča pozývajú na rôzne jarmoky ako atrakciu. O debnárstve rád porozpráva a popri tom môže na sudoch aj pracovať.
„Niekedy sa mi podarí sud na jarmoku aj dokončiť,“ dodáva. Na námestí vo Zvolene bol do štvrtej popoludní, za ten čas vypálil ďalšie dva sudy.
„Nebude to stratený deň, doniesli sme si viac roboty,“ hovorí s úsmevom. Do Zvolena prišiel so synom, ktorý je už v rodinnom remesle dobre zaučený. Druhý syn ostal doma, ako inak, robil sudy.
Otec aj starý otec
Debnár z Pukanca robí rôzne sudy, od najmenších až po veľké. Aký sud si vincúr rozkáže, taký mu urobí.
„Teraz napríklad idú takéto malé súdky. Ľudia si ich kupujú na pálenku,“ hovorí.
Za stolitrový dubový sud zaplatí zákazník 190 eur. Nie je to málo, no keď si za tým predstavíme 35 hodín tvrdej práce, nie je to ani veľa.
Debnárčine sa venuje od detstva, majú to v rodine. Debnárom bol jeho otec aj starý otec. A hoci ich bolo doma až desať súrodencov, nakoniec ostal pri remesle iba Ladislav. Ostatní sa rozišli do škôl po Slovensku i Čechách a dnes majú vysokoškolské tituly.
„Ja jediný som chodil do školy v Leviciach,“ zasmial sa. Ostal v rodnej dedine, v nej si našiel aj manželku. Akosi zákonite prešlo naňho aj rodinné remeslo.
Kov je trvácnejší
Ani Ladislav si rodinné remeslo nevybral hneď, vyučený strojár sa roky venoval svojmu povolaniu.
„Došla taká doba, s robotou to nebolo isté a na druhej strane sudy už doma nemal kto robiť. Kamaráti za mnou chodili, aby som im opravil alebo vyrobil súdok, tak som sa toho chytil. A už sa tým živím dvanásť rokov,“ vysvetľuje.
Pri výbere drevený alebo antikorový sa pre ten druhý rozhodneme často práve preto, lebo kov je trvácnejší ako drevo. Debnár z Pukanca pri tejto diskusii dodáva, že to nemusí byť drevom ale gazdom, ktorý sa nedokáže o sud adekvátne postarať.
„Mám doma sud, ktorý je starý 130 rokov,“ hovorí. S dreveným sudom je to vraj ako s mladou ženou. Musíte sa o ňu dobre starať, inak vám odíde.
