ZVOLEN. Námestie vo Zvolene sa v utorok poriadne rozzelenalo. Nebolo to vplyvom príjemného jarného počasia, zelené boli lesnícke uniformy. Veď lesníci mali svoj malý sviatok – Lesnícke dni.
Mottom tohtoročných Lesníckych dní sa stal historický odkaz priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekréta Matejovie Zachovajme lesy potomstvu.
Zvolen je centrom slovenského lesníctva a raz do roka to vidieť. Kultúrny program na pódiu uprostred námestia a desiatky lesníckych stánkov s rôznymi aktivitami pre deti.
Sadenie sa deťom páčilo
Práve deti boli cieľovou skupinou, ktorú chceli lesníci osloviť prostredníctvom rôznych hier a praktických činností. Niektoré sa prvýkrát v živote napríklad dostali k ručnému píleniu dreva.
Alebo také sadenie stromčekov. Na prvý pohľad nič moc, no pustite deti k veľkej kope zeme, dajte im sadenica a ukážte ako do plastového kvetináča zasadiť malú sadenicu smreka. Povedzte im, že si ten stromček môžu zobrať domov a už je zo sadenia masová záležitosť. Jeden cez druhého, nehľadiac na svoje bundy či tašky, sa tlačili a sadili. Potom s hrdosťou pravého hospodára kráčali so zasadeným stromčekom k ďalším atrakciám.
„Dostali sme päťsto smrekových sadeníc,“ hovorí Ivana Šimková z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Pomáhali aj Študenti strednej odbornej školy lesníckej z Banskej Štiavnice. Z päťsto sadeníc mali už po hodine zasadenú asi polovicu.
Deti so stromčekmi sme stretali po celom námestí. „Niektoré deti si ich zoberú domov, iné nechajú stromčeky v škole. Zasadíme ich v školskej záhrade,“ hovorí Lucia Parobková zo Základnej školy v Kováčovej. Jej žiaci boli s návštevou Zvolena spokojné.
„Zažili si trochu prírody aj keď sme vlastne boli v meste,“ dodáva učiteľka.
Tridsať rodín
Veľký záujem bol o sladké oplátky s troškou medu navrchu. Rozdávali ho včelári vo viacerých stánkoch.
„Naučil ma to otec,“ hovorí Vladimíra Murínová, včelárka z Vígľašskej Huty – Kalinky. Doma majú tridsať rodín. Zatiaľ to stačí na med pre seba, rodinu a známych, no je to málo na to, aby z toho človek žil.
Včelárku skúšame kontrolnou otázkou na jednu z dymiacich nádob, ktoré včelári priniesli so sebou na ukážku. „To je dymák. Vo vnútri je huba, ktorú zapálime a z nej je ten dym,“ vysvetľuje. Dym vraj pri práci drží včely od tela.
Rekord
Popoludní tesne pred koncertom Martina Haricha ukončili pokus o zápis do slovenskej knihy rekordov. Stromčeky z papiera na krátkej špajdli deti zapichovali do makety lesa neďaleko pódia. Stromčeky si deti museli priamo na mieste vyrobiť, aby náhodou neprišli viackrát, dostali na ruku pečiatku. „Dostávajú tiež lístok do tomboly,“ vysvetľuje nám dobrovoľníčka Anna Ondrejmišková. Nakoniec bolo v malom lese viac ako sedemsto papierových stromčekov, čím sa zápis do slovenskej knihy rekordov podaril.
