ZVOLEN. Tabuľky pri ceste popri Môťovskej priehrade v týchto dňoch upozorňujú návštevníkov na tiahnutie žiab na úseku dlhom deväťsto metrov. Umiestnili ich tam pracovníci Štátnej ochrany prírody zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene. A keďže sú žaby chránené živočíchy, neskončili ochranári iba pri tabuľkách. Sami začali žaby zbierať a prenášať cez cestu. Z vedierok ich púšťali rovno do priehrady. Tam sa žaby chceli tak či tak dostať a aj keď sa im to nevidelo, vo vedierku boli v bezpečí. Stovky a možno aj tisíce také šťastie nemali.
Stovky tiel
„Sme tu preto, lebo na ceste dochádza k pomerne veľkým úhynom a celá populácia môže v priebehu niekoľkých rokov úplne vyhynúť,“ hovorí zoológ Správy CHKO Poľana Vladimír Hrúz a zohýna sa po ďalšiu ropuchu bradavičnatú. Práve tento druh žije v najväčšom počte pri priehrade a rovnako v najväčšom počte aj hynie na ceste. Tá je pokrytá stovkami lisovaných tiel, ktoré boli kedysi ropuchami.
Ropucha žije počas celého roka na súši s výnimkou krátkeho obdobia na jar, keď sa ropuchy rozmnožujú. Vtedy začne, tak ako aj iné žaby, vyhľadávať vodné plochy, aby mohla naklásť vajíčka. Obyčajne je aktívna najmä v noci, cez deň je ukrytá. Tieto živočíchy sú pre nás veľmi užitočné, v lese aj záhradkách nachytajú veľké množstvo hmyzu či slimákov.
Vracajú sa tam, kde sa vyliahli
Rozmnožovanie trvá niekoľko dní a po nakladení vajíčok sa ropuchy vracajú naspäť, aj keď ich pohyb nie je taký viditeľný ako pri sťahovaní sa k vode. „Ten ťah už nie taký výrazný ako teraz, je to roztratené, presúvajú sa vo večerných hodinách. Najhlavnejšie je zachytiť ťah k vodnej hladine,“ dodáva zoológ.
Zaujímavosťou je, že sa ropuchy vracajú presne na tie isté miesta, kde sa vyliahli. Keď sa vo vode z vajíčok vyvinú žubrienky a z nich žaby, opäť ich čaká prechod cez cestu do lesa. Ani tento prechod nie je taký viditeľný a masový ako keď ide o rozmnožovanie.
Dvakrát denne
Tým, že bola tento rok dlhá zima, začali ochranári okolie priehrady pozorovať o niečo neskôr. Začiatkom minulého týždňa už zaregistrovali prvé pohyby, a preto začali k ceste chodiť pravidelne dvakrát denne. Najprv dopoludnia o deviatej a potom od piatej do siedmej večer. Práve v týchto hodinách je v okolí cesty najväčší ruch. Do konca týždňa ochranári preniesli viac ako dva a pol tisíc ropúch.
Ropucha bradavičnatá. FOTO: MILAN SUJA
Väčšinou sa pri migrácii žiab cez cesty používajú zábrany, pri ktorých sú zakopané vedrá. Do nich žaby padajú, ochranári ich kontrolujú a prenášajú cez cestu. Pri priehrade vo Zvolene sa zábrany nedajú použiť, pretože na cestu nadväzuje množstvo ďalších ciest k chatám.
Podobné problémy so žabami majú aj pri priehrade v Hriňovej. Tam je štátna cesta, v minulosti k nej osádzali značky, ktorými upozorňovali vodičov na migráciu žiab. Pri takýchto cestách hrozí nebezpečenstvo, že dôjde k dopravnej nehode pri snahe vodičov vyhnúť sa žabám alebo pri brzdení.
Radšej v rukaviciach
Všetky obojživelníky sú chránené, človek za ich zabíjanie môže dostať pokutu. Samozrejme, že nikto nepostihne vodiča za to, že prešiel žabu na ceste. „Chceme len, aby si ľudia iba trochu všímali, že cez cestu skáče množstvo žiab,“ dodáva Hrúz.
Chytať ropuchu holými rukami nie je životu nebezpečné, no aj Vladimír Hrúz si predtým naťahuje rukavice. Ropucha má na tele ochranný sliz, ktorý môže spôsobiť podráždenie v prípade, že by si človek pošúchal rukou oko, prípadne, ak by mal na ruke ranu.
