ZVOLEN. Dva metre od vchodu medzi cirkusové maringotky som bol s fotoaparátom a diktafónom už na prvý pohľad podozrivý. Jeden zo zamestnancov prechádzajúci okolo s raňajším nákupom spozornel, keď začul slová: cirkus, neporiadok, sťažnosti. Ľudí na Zlatom potoku sme sa pýtali, či im cirkus na sídlisku prekáža. Pred rokom, iný cirkus, vyvolal odpor verejnosti, ostal po ňom neporiadok a zničený trávnik.
„Takéto kraviny zisťovať...“ precedil s nevôľou cirkusový zamestnanec pomedzi zuby a pohľadom votrelca, čiže mňa, jednoznačne odsúdil.
„Keď sem príde veľa ľudí, tak tu ostane aj neporiadok,“ hovorí takmer osemdesiatročný Zvolenčan Jozef Kliment. Samému neprekáža, že je cirkus len pár desiatok metrov od najbližších panelákov.
„Keď chceme niečo vidieť, tak musíme aj niečo strpieť. Zvolen pre cirkus ani iné miesto nemá, veď to nie je nadlho,“ dodáva.
Československý cirkus
Lóža dospelí za dvanásť a deti za desať eur, tribúna pre dospelých je tiež za desiatku, deti v tejto sekcii platia o dve eurá menej. Deti do dvoch rokov majú cirkus zdarma. Pre celú rodinu nie je návšteva cirkusu lacným špásom.
Majiteľom a zároveň riaditeľom československého cirkusu Metropol je Antonín Šimek. Sám je tiež československý, matka Slovenka, otec Čech zo známej cirkusovej rodiny.
Rovnako z oboch krajín pochádzajú aj vystupujúci – českí sú artisti, drezúru šeliem vedie František Strnad z Nitry. Metropol sa zameriava na tradičné cirkusové atrakcie.
Výhrady odmieta
S riaditeľom sa dávame do reči, práve pre zvieratá. Tie nerada vidí v cirkusoch Sloboda zvierat, ktorá rozbehla aj petíciu.
„Cirkus bez zvierat nie je pre mňa cirkusom,“ hovorí Antonín Šimek. Artisti či klauni dokážu urobiť šou alebo varieté, ale nie cirkus. Bez zvierat je to podľa Šimeka iba klamaním divákov. Metropol prispôsobuje svoje čísla detskému divákovi, je to zámer, veď rodičia sa dajú do cirkusu dotiahnuť najmä deťmi.
V manéži môžeme vidieť levy, tigre, pumy, jaguáre, malé somáriky, lamy – alpaky a dve drezúry psov. Výhrady ochranárov o trpení zvierat pri drezúre riaditeľ jednoznačne odmieta.
„Ešte som sa nestretol s tým, aby zviera pri drezúre trpelo. A to ani z rozprávania rodičov či starých rodičov,“ dodáva. Podľa neho, keby zviera robilo drezúru z donútenia, ako hovoria ochranári, tak by nepočúvalo krotiteľa a napadlo by ho.
„Keď budete leva mlátiť, rýchlo vám to vráti,“ dodáva.
„Ako by som mohol udrieť zviera, ktoré ma živí?“ hovorí František Strnad, ktorý v cirkuse Metropol vystupuje so šelmami. Ani pri vystúpení v manéži nemá v ruke bič, ale tenkú plastovú paličku, s ktorou zvieratá usmerňuje, kde majú ísť. Na vystupovanie v cirkuse musí mať zviera predpoklady, nie každá šelma sa dá na to vycvičiť.
„Zvieratá, ktoré nechcú pracovať, nenútime,“ dopĺňa Strnad.
Občas dostane na zadok
Všetko vraj ide cez odmeny v podobe nejakej dobroty, u šelmy spravidla v podobe mäsa. Už odmalička! Zviera ide tam, kde má niečo na zahryznutie a urobí to, čo človek od neho chce. Poníka odmenia cukrom, piškótami, psíka kusom salámy. Keď zviera pochopí, urobí cvik samo. Riaditeľ cirkusu Metropol nepopiera, že niekedy treba použiť aj bičík, no jedným dychom dodáva, že je to rovnaké pri každom tréningu so zvieratami. Aj ktorýkoľvek pes na dvore musí pochopiť, kto je jeho pán a pred kým musí mať rešpekt. Inak to nejde. A tak, ako sú medzi ľuďmi rôzni jedinci, aj zvieratá majú svoje povahy. Musia ich skrotiť, aj agresívnejšia povaha musí mať rešpekt pred cvičiteľom.
„Aby sme mu ukázali, že niečo nesmie, napríklad napadať druhé zvieratá, musí občas dostať na zadok. Ale prútom či bičíkom, nie elektrickými tyčami. Keby sme do nich púšťali elektriku, tak by sa nás báli,“ vysvetľuje.
Drezúra šeliem v Metropole sa ale zaobíde aj bez toho bičíka. Je to ako s učiteľmi, niekto potrebuje zvýšiť hlas a iný si vie žiakov získať aj pokojným prístupom. A František Strnad takým učiteľom vraj je.
Zbytočné problémy
Protesty proti cirkusom so zvieratami riaditeľ nechce chápať.
„Naši ľudia vedia, čo ich zvieratá potrebujú, na rozdiel od ochrancov zvierat, ktorí nevedia nič a iba robia zbytočné problémy,“ dopĺňa riaditeľ cirkusu.
S odporom proti cirkusom sa stretávajú nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, aj keď tam väčšinou s nimi rýchlo urobia poriadok policajti.
„Zatiaľ sa nám nestalo, že by na nás zaútočili alebo nám niečo zničili,“ dodáva.
Nerozoznajú poníka od kravy
Metropol je starým cirkusom, podľa riaditeľa funguje už asi tristo rokov a možno tisíc ešte bude. Optimizmus mu skutočne nechýba, aj keď priznáva, že posledné roky je záujem o cirkusy podstatne menší. Ľudia trávia viac času pred televízormi a počítačmi, cirkus je pre nich neatraktívnou zábavou.
„Samozrejme, je to slabšie ako kedysi, deti sedia doma a nikde nechodia. Potom sa nemôžeme čudovať, že niektoré deti nerozoznajú poníka od kravy. Nevedia, čo je to lama, pre nich je to malá ťava a zebra zasa pruhovaný kôň,“ hovorí. Za to tiež môžu rodičia, ktorí nenavštevujú cirkusy so zvieratmi.
