KRUPINA. Dobrodružný, niekoľko tisíc kilometrov dlhý návrat z Afriky na Slovensko zažil minulý týždeň Krupinčan Jozef Ličko ml. Po tom, ako mu vlani v decembri zakázal prokurátor v republike Čad opustiť krajinu, rozhodol sa pre riskantný návrat. Vedel, že ak sa mu to nepodarí, môže v Afrike ostať veľmi dlho. Nakoniec to vyšlo a domov uvidel po 94 dňoch.
"Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo minulý štvrtok, po tom, ako mi náš zástupca ministerstva zahraničných vecí povedal, že šance na moje legálne opustenie krajiny sú veľmi malé," povedal dnes TASR Ličko ml. "Rozhodol som sa preto veľmi rýchlo a spontánne," dodal.
Za pomoci rodinného priateľa, lýbijského právnika z Pieštan, ktorý mu prostredníctvom istého čadského taxikára vybavil krátko pred tým kamerunské víza, sa dostával krok po kroku k vytúženému domovu.
"Popoludní sa mi podarilo oklamať strážcov, ktorí na mňa dohliadali a neďaleko môjho prechodného bydliska som nasadol do taxíka a neskôr aj s taxikárom na motorku, na ktorej sme po pár kilometroch prešli kamerunskú hranicu," spomína.
V najbližšom kamerunskom meste čakal niekoľko hodín na autobus, ktorý ho odviezol do ďalšieho mesta Marui. Odtiaľ ho čakala opäť dlhá púť do mesta Garui, kde bolo letisko. To už uplynulo od prekročenia hranice zhruba 24 hodín.
Z Garui letel následne vnútroštátnou linkou do Jaundi a odtiaľ ho čakal let do Európy. "Až keď sme ale zosadli s lietadlom v sobotu ráno v Paríži, vedel som, že je dobre," konštatuje. Najbližším lietadlom sa dostal do Viedne a podvečer ho už rodina a viacerí Krupinčania vítali doma.
Sám vie, že útekom veľa riskoval. "Keby ma chytili, mohli ma zatvoriť aj na niekoľko rokov," hovorí. Po dlhých mesiacoch obmedzeného pohybu, keď už nevidel inú šancu, ako sa čo najskôr z krajiny dostať, sa nakoniec rozhodol pre tento radikálny krok. Dnes je doma a teší sa z rodiny, ktorá mu asi najviac chýbala.
Ličkovi ml. zakázali úrady afrického štátu ešte v decembri 2012 opustiť krajinu, v ktorej sa firma jeho otca podieľala na výstavbe futbalového štadiónu. Štátnu objednávku realizovala lýbijská spoločnosť práve prostredníctvom krupinskej firmy. Tesne pred dokončením stavby však nastali medzi firmami spory a štát si ako rukojemníka vybral zástupcu slovenskej firmy.
Ličko ml. nebol zatvorený, mohol sa voľne pohybovať, avšak pre zákaz prokurátora nemohol z krajiny odletieť.
Obyvatelia Krupiny, odkiaľ Ličko pochádza, rozbehli petíciu, ktorou žiadali politikov, aby sa zasadili o jeho čo najskorší návrat domov. Výzvu adresovali prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi aj šéfke európskej diplomacie Catherine Ashtonovej.
Slovenský rezort diplomacie podnikol rad krokov. Začiatkom marca okrem iného vyslal do Čadu riaditeľa konzulárneho odboru ministerstva Vladimíra Jakabčina, ktorý o tomto prípade hovoril s predstaviteľmi tamojších vládnych inštitúcií. Rokovania pripravovala slovenská strana v úzkej spolupráci s francúzskou ambasádou v Čade.
Vo februári napísal Gašparovič list svojmu partnerovi v Čade, v ktorom ho žiadal o intervenciu v prospech Lička mladšieho a jeho návratu domov. O Slováka sa zaujímala aj Generálna prokuratúra SR.
Rodina však v obave o jeho život podnikala aj vlastné kroky.
"Neviem, čo sa momentálne deje v Čade. Bojím sa len, že tamojšie úrady môžu teraz sťažovať život trom pracovníkom nemeckej firmy, ktorá pre nás subdodávateľsky dokončovala práce na štadióne," hovorí Ličko ml.
Jozef Ličko so svojím synom, takisto Jozefom. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
