Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
KRUPINA. Jozef Ličko ml. z Krupiny, ktorý sa od 10. decembra minulého roku nemohol vrátiť z africkej republiky Čad domov, je už na Slovensku. Rukojemník ušiel z Afriky cez kamerunské hranice.
„Báli sme sa o jeho život. Od slovenskej diplomacie sme sa dozvedeli, že už urobili všetko, čo mohli. Museli sme riskovať. Vybavili sme mu kamerunské víza a doslova ušiel cez Kamerun. Diplomacia nám nepomohla, museli sme si pomôcť sami,“ konštatoval otec Jozefa Lička.
K hraniciam išiel hodiny
Mladému Ličkovi vybavil kamerunské víza líbyjský spolupracovník slovenskej firmy. K hraniciam s Kamerunom smeroval hodiny.
Cestoval najprv taxíkom, potom motorkami a na záver takmer päťsto kilometrov autobusom.
Vďaka vízam prekročil hranice a lietadlami sa dostal do Európy. K rodine sa vrátil po vyše troch mesiacoch v sobotu popoludní.
„Odletieť z Čadu nemohol, kvôli zákazu. Na letisku a dokonca aj v lietadle kontrolovali ešte aj slovenských diplomatov, len aby syn nemohol odísť,“ konštatoval otec.
Pas mal, býval na ubytovni
Jozef Ličko sa stal rukojemníkom v Čade na základe rozhodnutia tamojšej prokuratúry, ktorá mu zakázala opustiť krajinu až do skončenia sporu medzi líbyjským investorom a slovenskou firmou. Hoci ho neuväznili a nechali mu pas, nemohol odletieť, pretože zákaz mali k dispozícii všetky letiská.
Tridsaťročný muž sa dostal do problémov pre fiktívne spory o dostavbu futbalového štadióna. Stavebná firma jeho otca bola subdodávateľom líbyjského investora. Pracovali najmä na výstavbách tribún. Krátko pred ukončením im líbyjská firma prestala platiť. Slováci prerušili práce a vrátili sa do Čadu až vlani. Jozefovi zabránili tri dni pred odchodom opustiť africkú republiku.
„Nebol vo väzení, ale býval v robotníckej ubytovni,“ opísal domáce väzenie jeho otec.
Jozef Ličko starší prirovnáva priestory k Luníku IX. „Keď vyšiel spoza brány, vrhli sa na neho žobrajúce deti. Odísť sa dalo len taxíkom. Nakúpil vo francúzskych obchodoch a vrátil sa rýchlo naspäť. Mesiac nemal elektrinu, a tým pádom ani teplú vodu,“ dodáva otec.
Dôvod zadržania nepoznajú
Manželka a malý syn boli s manželom a otcom aspoň v telefonickom kontakte. Báli sa najmä toho, že Jozefovi Ličkovi dochádzali lieky a nutne potreboval lekárske ošetrenie u neurológa.
Jozef Ličko starší dodnes nevie, prečo urobili z jeho syna v Čade rukojemníka. Domnieva sa, že to bolo na základe nesprávnych informácií od líbyjského investora, že slovenská firma dostala peniaze, ale nedokončila štadión.
„Poslali sme výpisy z účtov, koľko nám zaplatili, ale nič nepomohlo. Zo syna si urobili rukojemníka a doslova pýtali výkupné,“ hovorí Jozef Ličko starší.
Na štadióne zostáva dokončiť už len VIP tribúnu a niekoľko detailov. Slováci urobili už všetko. Momentálne tam pracujú Nemci. Jozef Ličko má teraz obavy aj o nich.
Slovenská diplomacia poslala Čadu nótu so žiadosťou o vysvetlenie. Do prípadu zainteresovali aj francúzsku konzulku, ktorá zastupuje záujmy štátov Európskej únie v Čade. Za návrat Jozefa Lička intervenoval aj prezident Gašparovič.
Takmer tisíc Krupinčanov podpísalo petíciu, v ktorej žiadali premiéra, prezidenta aj európsku diplomaciu, aby dostali Lička z Čadu.
