ZVOLEN. Neznámy mladík už niekoľko týždňov chodí po Zvolene a od ľudí v obchodoch, firmách či len tak na ulici si pýta peniaze na cestu. Jednoducho slušne pozdraví a poprosí o pomoc.
Príbeh je vždy ten istý: Práve dnes sa zúčastnil školenia na obsluhu motorových píl u inžiniera Augustína vo firme Platan plus. Počas školenia mu niekto ukradol vetrovku, v ktorej mal doklady a aj peniaze. Teraz sa nemá ako dostať domov. Raz je to Prievidza inokedy dedina pri Veľkom Krtíši.
Úprimná tvár, smutné oči, oblečený len vo svetri, hoci vonku mrzne. Všetko do seba zapadá, príbeh je takmer dokonalý. Od niekoho dostane tri, ďalší prihodí aj päť eur. Mladík ešte dvakrát zopakuje, že peniaze vráti, dokonca sa zaujíma, kedy ich môže priniesť. Pravdou však je, že nepríde v dohodnutý deň ani o týždeň. A človeku dochádza, že opäť niekomu naletel.
„Sme slušná firma, ktorá sa živí svojou robotou a nie nejakými podvodmi. Ľudia nás za tie roky už poznajú, práve to ten neznámy využíva,“ hovorí Ľuboš Augustín.
Firma Platan - plus robí školenia pre ľudí, ktorí sa živia v lesníctve – od kurzov na motorové píly, cez traktory, lanovky až po všeobecnú bezpečnosť. Za viac ako desať rokov vyškolila už tisícky ľudí, len v jednom kurze je viac ako tridsať ľudí. Práve tu kdesi pravdepodobne začína stopa po neznámom mladíkovi. „Môže to byť ktokoľvek z nich, no môže to byť aj študent z univerzity, veď tí nás dobre poznajú a vedia, čo robíme, tiež chodia na kurzy,“ uvažuje Augustín.
Šok na angličtine
Na všetko by sa mohol vykašľať, keby išlo o jeden – dva prípady, no o neznámom mladíkovi, ktorý spomínal jeho meno a pýtal si peniaze na cestu, mu povedali viacerí známi.
„Prvý šok som dostal na hodine angličtiny, pri ktorej mi učiteľka povedala, že ju navštívil absolvent môjho kurzu, odvolal sa na mňa a požičal si peniaze. Chudák, išiel do Krtíša, všetko to známe okolo...“ hovorí.
Keď prišli ďalšie správy, že chlapík sa s príbehom stále pohybuje po meste a získava peniaze, zašiel Ľuboš Augustín na políciu. „Tam ma najprv chceli odbiť, že ide o hlúposť a nemám čo oznámiť, na moje naliehanie mi nakoniec zavolali vyšetrovateľa. Ten bol naopak veľmi ochotný a všetko zapísal.“
Policajt neskôr vypočul aj ľudí, u ktorých mladík so svojím príbehom bol. Polícii nemožno uprieť snahu, no to je všetko. Mladík ďalej „zarábal“.
Situácia sa mu však začala vymykať z rúk. V jednom kaderníctve v centre mesta mu oznámili, že u nich už bol s rovnakým príbehom predtým. Vysmiali ho, aby si radšej všetko zapisoval, keď si už nepamätá podrobnosti. V ďalšej firme mu známa Ľuboša Augustína sama dorozprávala príbeh o stratenej vetrovke a oznámila mu, že to už vyšetruje aj polícia. Chlapec zmizol ako najrýchlejšie vedel. Niektorí volali aj priamo Augustínovi. Po jednom takomto oznámení sadol do auta a hľadal ho okolo Centra, kde takto dostal peniaze od jedného staršieho pána. „Samozrejme, už som ho nenašiel,“ dodáva.
Nič sa nestratilo
Augustína sa dotkla aj informácia o tom, že by sa niečo na jeho kurzoch stratilo. „Nikdy sa nič nestratilo, účastníci kurzu majú veci zamknuté a keby k niečomu podobnému aj došlo, my by sme mu tých tri päťdesiat na cestu určite dali,“ dodáva nespokojne. Nanajvýš si účastníci kurzov zvyknú niečo zabudnúť, no na prihláškach majú vždy kontakty, preto nie je problém dostať sa k svojim veciam.
Gembler, narkoman, študent, ktorý potrebuje peniaze... Mladík môže mať akýkoľvek dôvod na svoje podvody. Isté je len jedno, žiaden lístok na autobus si za získané peniaze nekúpil.
Poznámka autora:
Príbeh o chlapcovi, ukradnutej vetrovke, sa začal ešte skôr ako redakciu oslovil Ľuboš Augustín. Chlapec – podvodník navštívil aj nás. Smútok v jeho očiach, zelený sveter, ruksak na pleciach...
Všetko bolo presvedčivé, zhodli sme sa viacerí a štyri eurá z môjho vrecka putovali do chlapcovej dlane. Ešte mi prisľúbil, že do Zvolena príde o týždeň a môžem sa spoľahnúť, že mi ich prinesie. Vtedy cestoval do Prievidze. O návrate svojich peňazí som začal pochybovať hneď, ako som sa pozrel z okna. Chlapec vôbec nešiel smerom k stanici.
