Ako z cukru: Žena raz vo výnimočných, inokedy v úplne bežných situáciách

Prežiť si na malej ploche, zato intenzívne, veľké veci - to sa mi páči, hovorí autorka knižného debutu Zuzana Golianová.

V týchto dňoch sa začína na knižnom trhu objavovať novinka Ako z cukru mladej debutantky Zuzany Golianovej. Ako jedna z mála začínajúcich autoriek mala príležitosť konzultovať svoju tvorbu s Milanom Lasicom, s ktorým spolupracuje. Ten hovorí, že má štýl aj humor. Niekoľko jeho názorov, ktoré Zuzane napísal, zverejňuje autorka na obale knihy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako z cukru je zbierka trinástich poviedok. Anotácia ku knihe hovorí, že zachytávajú ženu raz vo výnimočných, inokedy v úplne bežných situáciách. Nachádzajú ju vo vzťahoch, ktoré sa akoby častejšie končia, než začínajú. O smútku rozmýšľa s humorom, o hlbokých emóciách s nadhľadom, nežnosť sprevádza sila a k veľkým príbehom jej stačí len pár slov. Intimita duše sa stáva všadeprítomnou realitou. Je ako z cukru. Keď sa namočí, stráca sa, ale chuť zostáva...

SkryťVypnúť reklamu

Ústrednou postavou knihy sú ženy. Prečo práve ony?

- V mojich poviedkach sú aj ženy aj muži, dokonca aj mačky a jeden jeleň. Ale ako žena autorka poznám, samozrejme, lepšie psychiku ženy a preto sú hlavnými hrdinkami práve ony. Celý kontext najlepšie vystihuje anotácia knihy.

Sú príbehy výlučne vašou fantáziou, alebo sú niektoré aj prerozprávaním životných príbehov konkrétnych žien? Alebo je tam niekde skrytý aj váš príbeh?

- Zo všetkého trošku. Inšpirácie alebo príbeh však na literatúru nestačia. Veľmi dôležitý je aj prístup k témam, jazyk postáv, sila nadhľadu, humor a remeslo. V tom som to, dúfam, ja. Ale inak sa o svoj život v textoch nedelím.

03.jpg

Zuzana Golianová. Ako z Cukru je jej knižnou prvotinou. FOTO: MARTIN ČREP

Komu je kniha viac určená, ženám alebo mužom?

SkryťVypnúť reklamu

- Určená je aj ženám, aj mužom. Ale myslím, že ju budú čítať viac ženy.

Ako dlho sa kniha rodila?

- Zdá sa, že knihe je súdené číslo tri. Poviedky som písala tri roky a tri mesiace po tom, ako som sa stretla s vydavateľom Albertom Marenčinom, šla kniha už do tlače. Je to zbierka trinástich poviedok a vychádza v roku 2013. Všetko šlo neuveriteľne hladko a rýchlo. Mohla som si dokonca vybrať, s kým budem spolupracovať. Prizvala som si Danku Brezňanovú, výbornú jazykovú redaktorku, a obálka knihy je dielom grafika, Zvolenčana Waldemara Švábenského. Kniha Ako z cukru je pre mňa dôkazom, že sa veci dejú.

Kto bol prvým kritikom vašej knihy? Prípadne najdôležitejším?

- Mám blízkych priateľov, ktorí sa zaoberajú literatúrou a tvorbou. Tým, že texty vznikali v priebehu troch rokov, bolo veľa príležitostí poslať im niečo nové a potom sa o tom porozprávať. Oporou mi bol napríklad aj pán Milan Lasica, ktorý poviedky čítal a vždy na ne reagoval, povzbudzoval ma. Jeho maily sú aj na obálke knihy. A v závere to bolo samotné rozhodnutie pána Marenčina, že texty vydá. Písanie je pre mňa ale stále obrovskou neistotou. To nie je terč s čiernou desiatkou v strede. Snažíte sa len priblížiť sa niečomu. Najlepšie tomu, čo sa vám páči. O tom bol aj moment, keď som si uvedomila, že to bude niekto čítať.

SkryťVypnúť reklamu

Mienite v budúcnosti vydať aj dlhší literárny útvar ako poviedku? Aký žáner?

- Nie som z tých, ktorí tvoria len pre seba a píšu si do šuplíka. To je málo, na to nemám čas. Od začiatku som vedela, že chcem raz vydať knihu. A teraz, keď viem, že to ide, budem určite písať ďalej. Ja mám veľmi rada poviedky. Prežiť si na malej ploche, zato intenzívne, veľké veci - to sa mi páči. Také poviedky rada čítam aj píšem. Ďalší titul by však mal byť román.

O autorke

033.jpgZuzana Golianová

Zuzana Golianová (1975) vyrastala vo Zvolene. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Pracovala v Rádiu Twist a v slovenskej redakcii ČTK, kde sa ako redaktorka venovala kultúre.

Štyri sezóny viedla komunikačné oddelenie Slovenského národného divadla a v súčasnosti pracuje v Štúdiu L+S. Spolupracuje pri organizovaní kultúrnych festivalov a podujatí, publikuje v periodickej tlači. Žije v Bratislave.

Jej prvotinu Ako z cukru vydalo vydavateľstvo Marenčin PT. Autorom obalu knihy je grafik Waldemar Švábenský, takisto Zvolenčan žijúci v súčasnosti v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

  1. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  2. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  4. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  5. Plátené tašky a opakované použitie
  6. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  7. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  8. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  1. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  2. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  3. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Podpora projektov, ktoré učia ľudí postaviť sa za seba
  6. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  1. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 8 174
  2. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 4 924
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 435
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 150
  5. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 724
  6. Plátené tašky a opakované použitie 2 648
  7. TV Markíza spustí spravodajský projekt TN live už 9. júna 2 329
  8. Kozmetika ju najprv zachránila, dnes ňou pomáha iným 2 124
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Samuel Ivančák: Iron Maiden oslavujú 50 rokov. Bratislavským koncertom dokázali, že ich odkaz tu s nami bude aj o ďalšie polstoročie
  3. Vladimír Bojničan: Miklošov omyl: Nie progresivizmus, ale konzervatívny klerikalizmus priviedol svet do postfaktického chaosu
  4. Timotej Opálek: Peter Doherty - Felt Better Alive
  5. Patrik Benčík: Denník advokáta: 22 rokov v advokácii & 1 z 5800 advokátov
  6. Irena Šimuneková: Vyšehrad
  7. Branko Štefanatný: Dôverujte, ale preverujte
  8. Matúš Grznár: Prosperujúci domov kdekoľvek na Slovensku – píše sa rok 2053
  1. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 33 551
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 23 371
  3. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 13 609
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 590
  5. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 10 770
  6. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 636
  7. Věra Tepličková: Šok v Levoči 5 788
  8. Michaela Witters: Dievčatko v škôlke neprehovorilo sedem mesiacov ani slovo. Nakoniec jej pomohlo toto... 5 175
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Samuel Ivančák: Iron Maiden oslavujú 50 rokov. Bratislavským koncertom dokázali, že ich odkaz tu s nami bude aj o ďalšie polstoročie
  3. Vladimír Bojničan: Miklošov omyl: Nie progresivizmus, ale konzervatívny klerikalizmus priviedol svet do postfaktického chaosu
  4. Timotej Opálek: Peter Doherty - Felt Better Alive
  5. Patrik Benčík: Denník advokáta: 22 rokov v advokácii & 1 z 5800 advokátov
  6. Irena Šimuneková: Vyšehrad
  7. Branko Štefanatný: Dôverujte, ale preverujte
  8. Matúš Grznár: Prosperujúci domov kdekoľvek na Slovensku – píše sa rok 2053
  1. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 33 551
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 23 371
  3. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 13 609
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 590
  5. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 10 770
  6. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 636
  7. Věra Tepličková: Šok v Levoči 5 788
  8. Michaela Witters: Dievčatko v škôlke neprehovorilo sedem mesiacov ani slovo. Nakoniec jej pomohlo toto... 5 175
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu