V týchto dňoch sa začína na knižnom trhu objavovať novinka Ako z cukru mladej debutantky Zuzany Golianovej. Ako jedna z mála začínajúcich autoriek mala príležitosť konzultovať svoju tvorbu s Milanom Lasicom, s ktorým spolupracuje. Ten hovorí, že má štýl aj humor. Niekoľko jeho názorov, ktoré Zuzane napísal, zverejňuje autorka na obale knihy.
Ako z cukru je zbierka trinástich poviedok. Anotácia ku knihe hovorí, že zachytávajú ženu raz vo výnimočných, inokedy v úplne bežných situáciách. Nachádzajú ju vo vzťahoch, ktoré sa akoby častejšie končia, než začínajú. O smútku rozmýšľa s humorom, o hlbokých emóciách s nadhľadom, nežnosť sprevádza sila a k veľkým príbehom jej stačí len pár slov. Intimita duše sa stáva všadeprítomnou realitou. Je ako z cukru. Keď sa namočí, stráca sa, ale chuť zostáva...
Ústrednou postavou knihy sú ženy. Prečo práve ony?
- V mojich poviedkach sú aj ženy aj muži, dokonca aj mačky a jeden jeleň. Ale ako žena autorka poznám, samozrejme, lepšie psychiku ženy a preto sú hlavnými hrdinkami práve ony. Celý kontext najlepšie vystihuje anotácia knihy.
Sú príbehy výlučne vašou fantáziou, alebo sú niektoré aj prerozprávaním životných príbehov konkrétnych žien? Alebo je tam niekde skrytý aj váš príbeh?
- Zo všetkého trošku. Inšpirácie alebo príbeh však na literatúru nestačia. Veľmi dôležitý je aj prístup k témam, jazyk postáv, sila nadhľadu, humor a remeslo. V tom som to, dúfam, ja. Ale inak sa o svoj život v textoch nedelím.
Zuzana Golianová. Ako z Cukru je jej knižnou prvotinou. FOTO: MARTIN ČREP
Komu je kniha viac určená, ženám alebo mužom?
- Určená je aj ženám, aj mužom. Ale myslím, že ju budú čítať viac ženy.
Ako dlho sa kniha rodila?
- Zdá sa, že knihe je súdené číslo tri. Poviedky som písala tri roky a tri mesiace po tom, ako som sa stretla s vydavateľom Albertom Marenčinom, šla kniha už do tlače. Je to zbierka trinástich poviedok a vychádza v roku 2013. Všetko šlo neuveriteľne hladko a rýchlo. Mohla som si dokonca vybrať, s kým budem spolupracovať. Prizvala som si Danku Brezňanovú, výbornú jazykovú redaktorku, a obálka knihy je dielom grafika, Zvolenčana Waldemara Švábenského. Kniha Ako z cukru je pre mňa dôkazom, že sa veci dejú.
Kto bol prvým kritikom vašej knihy? Prípadne najdôležitejším?
- Mám blízkych priateľov, ktorí sa zaoberajú literatúrou a tvorbou. Tým, že texty vznikali v priebehu troch rokov, bolo veľa príležitostí poslať im niečo nové a potom sa o tom porozprávať. Oporou mi bol napríklad aj pán Milan Lasica, ktorý poviedky čítal a vždy na ne reagoval, povzbudzoval ma. Jeho maily sú aj na obálke knihy. A v závere to bolo samotné rozhodnutie pána Marenčina, že texty vydá. Písanie je pre mňa ale stále obrovskou neistotou. To nie je terč s čiernou desiatkou v strede. Snažíte sa len priblížiť sa niečomu. Najlepšie tomu, čo sa vám páči. O tom bol aj moment, keď som si uvedomila, že to bude niekto čítať.
Mienite v budúcnosti vydať aj dlhší literárny útvar ako poviedku? Aký žáner?
- Nie som z tých, ktorí tvoria len pre seba a píšu si do šuplíka. To je málo, na to nemám čas. Od začiatku som vedela, že chcem raz vydať knihu. A teraz, keď viem, že to ide, budem určite písať ďalej. Ja mám veľmi rada poviedky. Prežiť si na malej ploche, zato intenzívne, veľké veci - to sa mi páči. Také poviedky rada čítam aj píšem. Ďalší titul by však mal byť román.
O autorke
Zuzana Golianová
Zuzana Golianová (1975) vyrastala vo Zvolene. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Pracovala v Rádiu Twist a v slovenskej redakcii ČTK, kde sa ako redaktorka venovala kultúre.
Štyri sezóny viedla komunikačné oddelenie Slovenského národného divadla a v súčasnosti pracuje v Štúdiu L+S. Spolupracuje pri organizovaní kultúrnych festivalov a podujatí, publikuje v periodickej tlači. Žije v Bratislave.
Jej prvotinu Ako z cukru vydalo vydavateľstvo Marenčin PT. Autorom obalu knihy je grafik Waldemar Švábenský, takisto Zvolenčan žijúci v súčasnosti v Bratislave.
