PLIEŠOVCE. Na „gazdovskom dvore“ pred spoločenským domom v Pliešovciach bolo vo fašiangovú sobotu rušno. Obecná zabíjačka, fenomén, ktorý sa v mnohých obciach v ostatných rokoch presunul z rodinných dvorov na verejné priestranstvá, dorazil aj pod Javorie.
Všetko sa dialo podľa scenára obvyklých domácich zakáľačiek. Až na to, že svinku nezaklali, ale poradili si s ňou elektrikou presne podľa nariadení Európskej únie. Dvesto-štyridsaťkilovému prasaťu od súkromníka vzali vzorky, Vladimír Mika, ktorý pracuje v Mäsozávode Dobrá Niva aj so synom Vladom, vyučeným mäsiarom, teda ľudia od fachu, svinku pekne postupne, metodicky rozobrali a celý kŕdeľ pomocníkov sa pustil do spracovania.
Kuchári a kuchárky pri parákoch zvlášť varili dva druhy kapustnice – páračkovú i zabíjačkovú. Ochutnali sme obe, nemali chyby.
Apropo, páračková? Keď sme pátrali po pôvode názvu, dostali sme dva varianty odpovede. Podľa jedného vraj preto, lebo ide o praženú kapustu, podľa druhého dostala názov pre jej prípravu v čase páračiek. Keď sa napáralo, tak sa podávalo práve toto jedlo, vysvetlili kuchárky. Nuž, tu treba zrejme hľadať pôvod názvu pliešovskej páračkovej kapusty, ktorá je v obci tradičným jedlom.
Tajomstvo jej chutí spočíva v tom, že do uvarenej kapusty primiešajú bravčový perkelt, kúsky nevarenej klobásy a uškvarenú slaninku.
A zabíjačková? Vyvarí sa hlava, rebrá, jedno s druhým šup do kotla!
Kým jedni miešali a koštovali klobásovú zmes, ďalší obsluhoval „delo“ na plnenie pripravených klobásových čriev a mäsiari Vlado s Paľom chystali mäso a ryžu do „hurkou“.
„Tie sú osvedčenou klasikou. Ryža, mäso, uvarí sa krv, upraží cibuľka, pridajú sa koreniny, soľ a dosť, to sú všetky ingrediencie,“ netajil recept Mika. „Je to naša spoločná myšlienka, chceli sme to urobiť už vlani. Podarilo sa teraz a verím, že sa zrodila nová tradícia,“ dodal Mika, ktorý tu mal hlavné slovo.
Počúvať ho musel ešte aj starosta Štefan Sýkora, ktorý akciu požehnal, veď ňou chcel potešiť v čase fašiangovom spoluobčanov. A tých sa veruže zišlo neúrekom. Zvedavcov, ale najmä fajnšmekrov originálnych domácich špecialít. Kapustnica, jaternice i klobásky chutili náramne a len-len že stačili pokryť dopyt pri predajných pultoch.
Kolorit dotvárala ľudová kapela a pri mrazivom počasí padlo ako uliate varené vínko či čaj s rumom. Celkový dojem teda za jedna, jednoducho, Pliešovce k Podjavorským folklórnym slávnostiam, Dňu svätého Huberta či folklórnej skupine Rozmarín vystavili na obdiv ďalší prejav tradičnej ľudovej kultúry.
FOTO: JÁN BEŇUŠKA
Autor: Ján Beňuška
