ZVOLEN. Začiatkom januára sa k plynárom na Lieskovskej ceste zatúlal malý pes. „Taký najdúch,“ povedala pani Gabriela, ktorá sa psa nakoniec ujala. Zobrala ho domov, neskôr mu veterinár určili približný vek, doma vymysleli meno – Max. Veterinár určil aj rasu – kavalier, farby čiernej s pálením, ako zapísal do preukazu.
Max bol malá kopa radosti a života. Pani Gabika mala v minulosti vždy psíka, preto si na Maxa rýchlo zvykla a aj psík na novú rodinu. Od začiatku bolo vidieť, že ide o dobre vychovaného psa, do miestnosti nevstúpil, kým ho majiteľ nezavolal. „Musel byť z rodinného domu, ploty ho neustále lákali. Stále sa snažil vojsť do nejakého dvora,“ dodala.
Ako každý deň, aj vo štvrtok ráno sa so psom vybrala na prechádzku. Keď išli smerom od Lidlu k paneláku na Prachatickej ulici, kde bývajú, spoza stromov vybehli dve dogy. Nič nové, stretli sa už niekoľkokrát, veľké psy o Maxa nikdy nejavili žiaden záujem. Tentoraz ale stretnutie prebehlo úplne inak. Keď ho dogy uvideli, v momente zaútočili. „Pohadzovali si ho ako plyšovú hračku,“ opísala útok Gabriela so slzami na krajíčku. Psíka, ktorý bol stále na vôdzke, sa snažila brániť, no bez úspechu. Spadla na sneh. Max sa medzitým vyvliekol z obojku a ušiel. Prebehol cez ulicu a zmizol medzi panelákmi. Utekal čo najďalej od miesta útoku. Pani Gabriela sa ho ihneď vybrala hľadať, no vyplašeného a zrejme aj zraneného psíka sa jej nepodarilo nájsť. Odbehol príliš ďaleko. Majiteľka útočiacich dôg sa jej snažila pomôcť a tiež psa hľadala. Po ospravedlnení to bolo jediné čo mohla ešte urobiť.
Aj keď Max v novom dome nebýval dlho, cestu späť by našiel. Samozrejme ak by prekonal strach z ďalšieho útoku. A keď nie tam, tak k plynárom, kde sa ho ujali prvýkrát. „Sem sa nikdy nevráti, on tomu nerozumie, že tie psy už naňho nečakajú a bude v bezpečí,“ dodala pani Gabriela so slzami v očiach.
Po sídlisku vylepili plagátiky s kontaktom, využili aj sociálnu sieť. Bezvýsledne. Pani Gabriela sa nechce mstiť, nežiada odplatu za strateného psa. A aj keď sa jej majiteľka dôg snažila pomôcť ako sa dalo, nemôže sa ubrániť otázkam, prečo niekto chová dve dogy v panelákovom byte. „Také psy potrebujú priestor, nestačí im, keď si trochu pobehajú. Z toho musia zošalieť,“ dodala.
Cestu domov by podľa majiteľky našiel. Keby sa nebál. FOTO: MILAN SUJA
