ZVOLEN.- Zástupcovia Občianskeho združenia Slatinka a viac ako 50 nespokojných ľudí dnes prišlo do Zvolena na ústne prerokovanie žiadosti na vydanie územného rozhodnutia na výstavbu vodného diela Slatinka. Priehrada je podľa aktivistov zo Združenia Slatinka megalomanský projekt, ktorý zjavne nie je potrebný, všetci ho však zaplatíme spoločne z verejných zdrojov. Vodné dielo má vyrásť v údolí rieky Slatina v priestore medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou, bohatom na výskyt unikátnych prírodných druhov. V roku 2012 si vyžiadala Európska komisia doplnenie územia do zoznamu území európskeho významu.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba Bratislava opäť požiadal o vydanie územného rozhodnutia na vodné dielo. Podľa Martiny Paulíkovej z občianskeho združenia Slatinka sa pritom nevie, koľko bude dielo stáť, štát netuší, ako ho bude financovať a nie je ani jasný účel vodného diela. Predchádzajúce pokusy sa skončili neúspechom, pretože štátny ipodnik nevedel dodať všetky potrebné náležitosti a nemal žiadne prostriedky na realizáciu stavby.
Advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris a právne poradenstvo poskytuje aj občianskemu združeniu Slatinka, tvrdí, že plán stavby vodného diela je jednoznačne v nesúlade s územným plánom mesta Zvolen, pričom viaceré stavebné objekty sú umiestňované v rozpore so záväznými časťami a regulatívmi územného plánu mesta, iné stavebné objekty nie sú v nich ani zmienené. „Návrh na začatie územného konania neobsahuje potrebné náležitosti ani podklady a vyjadrenia, nevyhnutné pre vydanie územného rozhodnutia,“ dodala Kovačechová.
Vodné dielo Slatinka je plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou od roku 1954. Minimálne štyri desaťročia vodohospodári pritom argumentujú, že priehrada patrí medzi ich priority s preukázanou potrebou výstavby do 10 rokov. Účel stavby, ako aj to, kto a koľko vody by z priehrady odoberal, sa však neustále mení. Via Iuris upozornila, že najväčší potenciálny odberateľ – jadrová elektráreň Mochovce - opakovane tvrdí, že vodu z priehrady Slatinka na svoju prevádzku nepotrebuje, a to ani po dostavbe 3. a 4. bloku. Podľa Via Iuris však jedna okolnosť zostáva stále rovnaká. V dôsledku stavby s návratnosťou investície viac ako 450 rokov je obmedzované využívanie rozsiahleho územia, hrozí zbúranie časti rekreačnej oblasti Zvolena a dedinky Slatinka a nie je možná účinná ochrana mimoriadne cenných prírodných spoločenstiev s vysokou biodiverzitou.
Už v roku 1986 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení VD Slatinka a na jeho základe vyvlastnené a vykúpené domy a pozemky. Pre nedostatok verejných zdrojov sa však priehrada stavať nezačala. Územné rozhodnutie v marci 1991 stratilo platnosť a časť nehnuteľností bola vrátená, resp. vysúdená pôvodnými vlastníkmi späť. Naposledy žiadal investor o vydanie rozhodnutia v rokoch 2003 a 2007. Vtedy stavebný úrad konania zastavil, pretože Vodohospodárska výstavba nedoložila všetky potrebné podklady.
Vodné dielo Slatinka sa stále uvádza v niektorých rezortných dokumentoch, v iných sa však už neuvádza. Via Iuris pripomína, že argumentom, ktorým vodohospodári obhajujú potrebu VD Slatinka, je jej zaradenie medzi verejnoprospešné stavby v územnom pláne Banskobystrického kraja. To sa stalo ešte v roku 1998 bez akejkoľvek diskusie a zdôvodnenia. Aj preto v roku 2009 prijali poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja uznesenie, ktorým vyjadrili súhlas s vyradením VD Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb. Vtedajší predseda kraja Milan Murgaš však uznesenie vetoval.
Súčasná žiadosť o vydanie územného rozhodnutia prichádza v situácii, keď Ústavný súd ešte stále nerozhodol o zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie, ktorý bol ukončený v roku 2010. "Bez zákonného záverečného stanoviska z tohto procesu stavebný úrad nemôže vydať zákonné územné rozhodnutie," dodala Via Iuris.
OZ Slatinka upozorňuje na to, že doteraz sa na prípravu VD Slatinka minulo z verejných zdrojov viac ako 10 miliónov eur a táto suma sa stále zvyšuje na opakované spracúvanie rôznych štúdií, plánov a dokumentácií. Investor v najnovšej dokumentácii pre územné konanie neuvádza ani len približné náklady na výstavbu priehrady či predpokladaný termín začatia stavebných prác. "Robí tak zrejme preto, aby verejnosť a médiá nepátrali, ako je možné, že štát v situácii, keď konsoliduje verejné financie, zároveň chce z verejných zdrojov vo výške niekoľko desiatok až sto miliónov eur stavať vodné dielo, ktoré oficiálne nie je kryté výdavkami a nikto ho nepotrebuje," uvádza Via Iuris.
Ministerstvo životného prostredia 17. januára vo vyjadrení pre Združenie Slatinka potvrdilo, že na prípravu ani výstavbu VD Slatinka nie sú vyčlenené žiadne zdroje a nie je známe ani to, aké by mali byť náklady na túto stavbu. Napriek tomu má ministerstvo ambíciu požiadať na stavbu o zdroje Európskej únie.
