Absencia kvalitne vybaveného multifunkčného kultúrneho stánku. To je zvolenská realita 23 rokov po zmenách, ktoré mali priniesť obrat k lepšiemu. Nepriniesli. Aspoň nie v tejto oblasti.
Kultúra ako prostriedok na prečistenie hlavy, obnovu morálky či povznesenie ducha znamená pre všetkých, ktorí majú možnosť rozhodnúť, kde nasmerujú svoje (ale áno, aj naše) peniaze, iba príťaž, niečo, čo už budúcej generácii nemá čo povedať, čo neprinesie zisk a rýchle zbohatnutie.
Existuje však aj druhá možnosť. Stretávanie sa ľudí na kvalitných koncertoch, divadelných predstaveniach, filmových festivaloch či výstavách prináša sústredenie skupín ľudí, ktorí chcú rozmýšľať, nielen oddane počúvať to, čo hovoria „tí hore“... a tak stav, v akom sme, asi niekomu vyhovuje...
Ale k veci. V meste okrem profesionálneho divadla, ktoré však prezentuje v prvom rade vlastný repertoár, nenájde organizátor vhodnú kultúrnu sálu. Ja viem, je to aj problém iných slovenských okresných miest (výnimiek je už ale dnes dosť) a dokonca aj niektorých krajských - viď susedná Banská Bystrica - no niekde treba začať.
Už pri výjazde do blízkej Českej republiky vidieť, že aj keď s menším balíkom peňazí, kultúru chcú vo viacerých mestách „až“ na prvom mieste. A to nehovorím o Prahe, kde je divadiel a klubov s viacžánrovým využitím množstvo.
Príkladom pre tých, ktorí nevedia, ako má taká multifunkčná kultúrna sála vyzerať, je pražské divadlo Archa (podotýkam, v českých krajských a okresných mestách je podobných sál viac). Divadelná sála s asi 350 „pohyblivými“ stoličkami sa v prípade rockového (jazzového) koncertu mení na koncertnú sálu s kapacitou 600 miest a v prípade konania workshopov či happeningov sa v útrobách môže pohybovať aj tisícka ľudí.
Dôležité je, samozrejme, technické vybavenie. Adekvátne svetelné a zvukové pulty s desiatkami prenosných a voľne nastaviteľných reflektorov a s reproduktormi.
Hmm, asi hovorím (píšem) do vetra, ale... niekde treba začať.
A opäť sa otvára všadeprítomný bôžik peňazí. A tých predsa dnes vôbec nie je dosť. Tí, čo ich ale majú (alebo na nich sedia), hovoria, že treba počkať. Ale dokedy? Možno ďalších 23 rokov, keď už načisto „vyhnijú“ všetci s triezvym pohľadom na svet i samotný život...?
Keď píšem A, mal by som aj B. Kde a ako vo Zvolene takéto sály vytvoriť? Možnosti sú (zdá sa) iba dve. Mesto by mohlo (malo) vstúpiť do rokovania so štátnymi železnicami a pokúsiť sa o prevod a následnú rekonštrukciu (možno aj s pomocou eurofondov) domu kultúry na Sokolskej ulici. Druhou možnosťou je aspoň dočasná obnova a výmena technických zariadení v kultúrnom dome Podborová, ktorý je stále vo vlastníctve mesta, a dovybavenie zázemia pre účinkujúcich za javiskom.
Je to ale vecou stanovenia priorít, ktoré chce (a môže) samospráva svojim občanom vystaviť.
No a tu sa opäť dostávame na samý začiatok. Chce vôbec niekto meniť súčasný status, keď kultúra a umenie sa potácajú na samom konci diaľnice? Diaľnice do pekla, ktorej dnes, bohužiaľ, dominujú len peniaze a moc.
P. S. V jedinom prípade ľutujem, že revolúcia v '89. neprišla o nejaký ten rok neskôr. Na mieste dnešného nákupného centra Europa sa krátko pred Novembrom začal stavať nový zvolenský kultúrny dom. Prišla zmena a stavba sa zastavila. Dnes by možno tento môj článok nemal zmysel. Možno... pretože zlých príkladov je stále veľa. Viď zbabraná stavba športovej haly technickej univerzity, ktorá mohla tiež slúžiť na kultúru.
(Autor spoluzakladal vo Zvolene Víkend atraktívneho divadla, dnes organizuje festival To najlepšie zo slovenského divadla vo Zvolene.)
Autor: Jozef Poliak
