Zúfalá, vystrašená, bezmocná. Je bez sily a peňazí. Dvojročný boj o syna Zvolenčanku Janu vyčerpáva psychicky aj finančne. Súdne procesy ju doteraz stáli takmer sedemtisíc eur. Nemá už peniaze na právnika a bez jeho pomoci jej hrozí, že navždy príde o syna.
Jana sa v Čechách zoznámila s dnes už svojím bývalým partnerom. Žili spolu deväť rokov, ich syn Otakar má dnes má päť rokov. V čase, kým bola na materskej, sa jej život zmenil na peklo. „Raz prišiel domov a povedal mi, že sa mám z bytu vysťahovať. Potom priznal, že má milenku. Odvtedy začal dosť piť. Ani si nepamätám, že by niekedy prišiel domov triezvy. Nechodil často a keď aj strávil dva – tri dni doma, kompletne ich prepil. Začal biť agresívny, bil ma a neustále vyhadzoval.“
Z Jany sa stal uzlík nervov, hovorí, že za ten rok schudla dvadsaťdva kíl. Snažila sa rodinu zachrániť, márne. Pohár trpezlivosti jej koncom roka pretiekol a z Česka sa vrátila domov na Slovensko.
Syna má vrátiť
„Doslova ma odtiaľ vyštval. Samozrejme, vzala som aj syna, na Slovensko sme prišli 15. decembra 2010. To mal Otík tri a pol roka. Týždeň nato prišlo rozhodnutie z českého súdu, že syn je predbežne zverený do otcovej starostlivosti. Medzitým podal na mňa žalobu, že som syna uniesla. Vedel, že nemám kam ísť, len domov na Slovensko. Hovorili sme o tom celý posledný rok, kým som ešte žila v Čechách. Tiež som chcela získať predbežné opatrenie, že syna zveria do mojej starostlivosti, no mne nevyhovel žiadny súd, ani v Čechách, ani na Slovensku. Má sa vrátiť do miesta trvalého pobytu. Keby teraz môj bývalý prišiel a vzal mi syna hoci aj na ulici, tak je v práve. Žijeme v strachu každý deň.“
Striedavá starostlivosť
Na okresnom súde v Čechách nezapochybovali o tom, že návrat syna k otcovi dieťaťu ublíži, pretože podľa vyjadrení slovenskej psychologičky je silne naviazaný na mamu. Sudca krajského súdu už mal iný názor, presadzuje striedavú starostlivosť. V dvojtýždňových alebo aj dlhších intervaloch. To si Jana nedokáže predstaviť.
„Malé dieťa predsa nemôže neustále pendlovať medzi dvoma štátmi. Navyše, akonáhle sa raz Otík dostane do Čiech, už ho nedostanem späť na Slovensko.“
Český sociálny kurátor, ktorý má na súde obhajovať práva jej syna, od prvého súdneho pojednávania požaduje zverenie syna otcovi.
„Nikdy môjho syna nevidel. Je pravda, nemá právomoc konať na Slovensku. Keby sme žili v Čechách, predvolá si nás. Sem prísť nemôže. My chodíme za slovenským kurátorom, ktorý komunikuje s českou stranou. Podľa neho nemá Otík na otca žiadne väzby, napriek tomu český kurátor trvá na výlučnom zverení syna do otcovej starostlivosti. Dieťa ho vôbec nezaujíma, len záujmy môjho bývalého, českého občana.“
Čas verdiktu sa blíži
Jana nerozumie, prečo jej bývalý partner tak urputne o syna bojuje. Kým mal príležitosť, pil a oňho sa veľmi nestaral. Medzitým sa oženil a Krajský súd v Prahe nariadil posudzovanie, či jeho nová partnerka zvládne výchovu cudzieho dieťaťa.
„Na dokazovanie by som mala ísť so synom do Čiech, ale to neurobím, veď mi ho hneď na základe súdneho rozhodnutia zoberú. Požiadala som, aby sa dokazovanie robilo na Slovensku, no sudkyňa mi nevyhovela. A mám pocit, že tak bude aj rozhodovať – že mi nevyhovie nikdy. Pripadá mi to absurdné, keďže má Otík zdravú mamu, ktorá sa oňho poctivo stará od narodenia. To sa mám teraz deliť s cudzou ženou o vlastného syna?“
Český súd jej síce teraz pridelil obhajcu ex offo, za služby ktorého neplatí, no Jana je presvedčená, že bez dobrého a zapáleného právnika pre vec súd prehrá. Veľa času jej pritom nezostáva; predpokladá, že štvrté, zrejme posledné pojednávanie bude vo februári.
