ZVOLEN. Technické vymoženosti menia náš život raketovou rýchlosťou a my sa snažíme tomuto tempu prispôsobiť. Až neskutočne, akoby zo sveta, ktorý dávno ukryl nános vekov, potom pôsobí stretnutie s prútikárom – človekom, ktorý pomocou virgulí nájde vodu či geopatogénne zóny. Žiadna technika, Ján Senko zo Zvolena držal v rukách iba dva kovové drôty.
Prvýkrát sa k hľadaniu vody dostal vtedy, keď ju sám potreboval pri svojej chate na Môťovskej priehrade. To bolo v polovici sedemdesiatych rokov. Odvtedy už našiel desiatky prameňov. Prax a skúsenosti sú základom pre dobrú povesť, ktorá je pre prútikára najväčšou devízou. Keby vodu nenašiel, iba ťažko by ho zavolali ďalší.
Staré studne vysychajú
Sucho z posledných rokov je mimoriadne, veď niekedy človek iba zakopol do zeme motyku a voda tiekla. Teraz musí ísť stále hlbšie. Vody ubúda v celom Banskobystrickom kraji, okrem hriňovských lazov sú veľké problémy aj na Krupinsku. „Dvanásť metrov hlboká studňa slúžila 70 rokov a už tri roky je suchá,“ pripomenul prútikár. Podľa neho je vody u nás menej aj napriek tomu, že z morí a riek sa odparuje to isté množstvo vody ako v minulosti. Len rozdelenie dažďov je iné. Európa je suchá, no sú kontinenty, ktoré doslova sužujú neustále sa opakujúce záplavy. A toto čaká aj nás. Hrozia nám obdobia, ktoré budú totálne mokré a tie vystriedajú roky katastrofálneho sucha.
Podzemné rieky
Napriek tomu sa na Slovensku ešte nemusíme báť úplného nedostatku vody. Naše hory sú úžasnou zásobárňou, aj keď je pravdou, že na niektorých miestach bude treba ísť hlbšie. A niekde sa vôbec nedokopeme vody, preto majú budúcnosť najmä vŕtané studne.
„Chlap ma doslova prosil, aby som mu našiel vodu pre kopanú studňu. Našiel som ju v deviatich metroch. Tá voda tam bola, no behom dvoch rokov bolo po nej. Pritom na začiatku mal vodný stĺpec až dva metre, čo znamená, že mala dostatok vody. Pri metrovej skruži ak nám voda vystúpi do metrovej výšky, je to takmer osemsto litrov. Pri dvoch metroch je to dostatočná zásoba, s ktorou sa už dá žiť. Toto všetko je následok suchoty, preto idem nerád do hľadania, kde tvrdohlavo trvajú na kopanej studni,“ vysvetlil Ján Senko a dodal: „Pramene v zemi sú, no ak si myslíme, že ide o ojedinelé pramene, mýlime sa. Sú to podzemné rieky, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Úžasný deficit vody spôsobil, že aj ich riečištia sa zmenšili a tlaky poklesli. Preto nám teraz studne vysychajú.“
Určí hĺbku a výdatnosť prameňa
O tom, koľko stojí vŕtaná a koľko kopaná studňa, nechcel hovoriť, to je vecou firiem, ktoré takéto služby poskytujú. Desaťmetrová kopaná studňa vyjde drahšie ako dvadsaťmetrová vŕtaná, samozrejme, ak si ju človek po večeroch nevykope sám. Čím sú kopáči hlbšie, je aj podložie tvrdšie a obyčajne si zapýtajú viac.
„Mojou úlohou je nájsť vodu, určiť hĺbku a výdatnosť prameňa,“ vysvetlil. Nerieši, či si majiteľ studňu vykope sám alebo si zavolá firmu. Vodu vraj nemá problém objaviť aj v dvestometrovej hĺbke a termálny prameň ešte hlbšie.
Pomohli mu knihy
Virgule si prútikári robia z rôznych materiálov, najlepšie by vraj boli zo zlata. Také ale nemá žiaden prútikár. Ján Senko odporúča kovové: mosadzné alebo medené. Okrem virgúľ používa pri hľadaní vody ešte vahadlo. „Obyčajne využívam aj jedno, aj druhé, vlastne si takto overujem svoje zistenia. Ak mi to oba systémy potvrdia, až potom informujem ľudí,“ dodal.
Prečo virgule reagujú na vodu či rôzne anomálie v zemi nám Ján Senko nevysvetlil. „Je to istý druh energie,“ povedal stručne. Na vyhľadávanie vody musí mať človek predpoklady, aj keď iba tie nestačia. Veľa informácií musel hľadať v literatúre. Pár kníh o vyhľadávaní vody, geopatogénnych zón alebo radónu je aj na našom trhu, no stále za svetom trochu zaostávame.
Radón a geopatogénne zóny
K spokojnému životu nám podľa prútikára rozhodne neprispievajú geopatogénne zóny. Ich pôsobeniu sa pritom dá zabrániť. Nepotrebuje študovať geologické podložie, stačí mu geometrický plán s pôdorysom domu. „Ja ich vyhľadám a vyhodnotím ich silu. Až potom idem na stavbu a virguľou či vahadielkom to upresním doslova na centimetre. A potom ich odstránim. Ako, to je moje tajomstvo,“ zasmial sa osemdesiatnik.
Ľudia robia chybu v tom, že si pozemky nedajú dopredu preskúmať. Stačí im, že ide o lukratívne miesto a nič iné ich nezaujíma. Ani voda, ani to, či je miesto napadnuté geopatogénnymi zónami alebo radónom. „Každý by si mal uvedomiť, kde bude vodu získavať a tomu prispôsobiť aj stavbu. Niekedy sa čudujem, že si človek postaví obrovskú haciendu a až potom sa začne zaujímať o to, čo tam vlastne má,“ doplnil prútikár.
Trochu osobnej skúsenosti
Na podobných ľudí som sa vždy pozeral s nedôverou, kým som si virgule sám nevyskúšal. Dávno pred stretnutím s Jánom Senkom. A skutočne, v mojich rukách sa hýbali nad miestami, kde v zemi niečo dokázateľne bolo. Pohli sa nad zakopaným plynovým potrubím, zareagovali aj na iné veci v zemi. Netrúfal by som niekomu povedať: tu kopte, voda je v päťmetrovej hĺbke. No v tej chvíli malé kúsky drôtu, ktoré som držal v rukách získali pre mňa rovnakú hodnotu ako ten najdômyselnejší technický vynález.
