Zrejme ani najstarší obyvatelia Pliešoviec si už nespomínajú na nevylajnované ihrisko na tamojšom námestí. Takéto privilégium športových aktivít už patrí dávnej minulosti, no ani dnes nie je štadión Tatrana VLM v úlohe Popolušky. Naopak, aj zásluhou samosprávy a sponzorov sa zaradil k dominantám obce pod Javorím a prinútil zoznamovať sa s ňou aj tých, ktorým sa Pliešovce vybavovali len v súvislosti s Vojenskými lesmi a majetkami.
Keď sa pred niekoľkými rokmi futbalisti Tatrana VLM vymanili z područia oblastnej súťaže, zaumienili si, že v súťaži SsFZ nebudú len do počtu a prechodne. Postupne sa v C-skupine V. ligy etablovali tak, že po jesennej časti aktuálneho ročníka figurujú na druhej priečke len o bod za MFK Detva. Nie je tajomstvom, že funkcionári klubu i starosta Štefan Sýkora majú nadštandardné vzťahy so Zvolenčanmi, a tak ich dres oblieka viacero bývalých hráčov MFK Lokomotíva. No nielen Vrbiniak, Mihál, Gnida či Želiezka odvádzajú pliešovskému klubu dobré služby. Už poldruha roka pôsobí v trénerskej pozícii známa persóna spod Pustého hradu – Jozef Hrdlička. Z ostatného obdobia známy skôr ako manažér či funkcionár, veď ako tréner skončil vo Zvolene dakedy pred 17 rokmi.
„Rozdiel medzi manažérskou a trénerskou prácou je značný. Toto je pre mňa relaxom,“ glosuje svoj súčasný status. Nuž, ak je to tak, na relax si počína celkom úspešne. No hneď aj poodhaľuje rúško tajomstva: „V Pliešovciach je to iné, ako predtým vo Zvolene, kde išlo pod tlakom ekonomického zabezpečenia a organizácie zápasov pre 250 hráčov a 13 trénerov o mravčiu prácu od rána do večera. Tu je to o inom. Dva – tri tréningy týždenne, na ktoré sa s chuťou pripravím, lebo ma to baví. Navyše, hráči sú amatéri, nezaťažení finančne, ide len o pochopenie ich mentality.“
Aj keď Hrdlička upozorňuje na amatérsky status mužstva, neznamená to, že naň nekladie vyššie nároky. Presvedčili sme sa o tom na nedávnom záverečnom posedení s vedením klubu a sponzormi, kde nikoho nešetril a adresne, no korektne, poukázal na nedostatky. Nezatajil ani okolnosti prehry v Priechode (1:2), kde vraj niektorí zverenci javili známky stavu „po opici“. To ho právom vytočilo, veď zrejme tento zápas rozhodol o polovičnom majstrovi súťaže. Na druhej strane musí zohľadňovať skutočnosť, že väčšina hráčov funguje v riadnom pracovnom procese.
„Stalo sa mi, že som na tréning prišiel len sám, k tomu ešte pršalo, tak som sa otočil a šiel domov,“ priznáva. „V piatok prídu ôsmi - deviati, to si gratulujem.“ Hrdlička v záujme objektivity dodáva, že súčasné postavenie tímu na špici tabuľky nie je len jeho zásluha, ale aj tých, ktorí ho pred sezónou posilnili a boli „nabehaní“ z III. ligy. Vyzdvihuje najmä gólmana Mareka Gnidu a stopéra Dušana Vrbiniaka, inak majstra vo zvolenskej „žoske“, ktorý má vraj stále potenciál aj na druhú ligu. Jeho príchod má nielen herný rozmer, veď k zvýšenej snahe vyburcoval aj ďalších. Gnida si zasa v tejto súťaži začal viac veriť a možno sa naňho plne spoľahnúť. Futbalom sa baví, no i tak prekvapuje, že ako Banskobystričan má na svojom konte najviac tréningov! Naopak, neprekvapuje, že práve Tatran VLM, pri systéme 4 – 4 - 2 si zakladajúci na pevnej obrane, na jeseň inkasoval len 8 gólov, najmenej zo všetkých. V porovnaní s Detvou však Pliešovčania ťahajú za kratší koniec v strede poľa, kde sa ich konkurent posilnil o Pančíka, Turňu a Betku z Podbrezovej, navyše o útočníka Vaculčiaka z Ružinej a brankára Vreštiaka zo Zvolena. A hráči tohto rangu sotva hrajú za cestovné, ako je to v Tatrane. Paradoxne, práve v tom vidí Hrdlička plus: „Po zápase si sadneme, podebatujeme a dáme si večeru. To zaplatí klub a ešte tak kopačky, ale o peniazoch sa tu nehovorí.“
Hovorí - nehovorí, postavenie po jeseni evokuje jediné: zabojovať o postup. Starosta Štefan Sýkora i manažéri klubu Ján Hanzel a Ján Sýkora nám jednoznačnú odpoveď nedali, Hrdlička to necháva na nich, no jedným dychom tvrdí, že to nie je o väčších peniazoch. Veď aký je rozdiel cestovať do Šalkovej alebo do Čierneho Balogu? Podľa neho záleží skôr na prístupe k tréningovému procesu, i keď absencie sú aj objektívne, veď medzi hráčmi je viacero policajtov a vojakov. No klubová atmosféra priam rodinného typu a solídne podmienky velia postaviť sa čelom k výzve, akú by celé Podjavorie, najmä futbaloví fanúšikovia, akiste privítalo.
