ZVOLEN. Štyridsaťpäť rokov na čele folklórneho súboru, vyše päťsto vychovaných tanečníkov a stovky choreografií. To je len veľmi zostručnená bilancia zvolenskej folkloristky Márie Mázorovej, pedagogičky, choreografky a zakladateľky dvoch známych ľudových súborov vo Zvolene – Zorničky a Maríny.
Hoci je Mázorová už osemdesiatnička, pomyselné žezlo umeleckej vedúcej Zorničky držala vo svojich rukách až do týchto chvíľ a iba pred pár dňami po neuveriteľných 45 rokoch ho prevzal jej mladší kolega Jaroslav Uhrin. Stalo sa to v minulých dňoch na slávnosti k štyridsiatym piatim narodeninám Zorničky.
Zvolen ožil folklórom
Pri odovzdávaní žezla boli nielen externí sympatizanti a podporovatelia súboru, ale pricestovala aj masa vyše 150 bývalých členov, ktorých kedysi trpezlivo cepovala a viedla k tanečnej virtuozite ich učiteľka Mázorová. „Mnohí z bývalých členov aj teraz bez prípravy skočili do tanca a v uliciach Zvolena ich bolo počuť ešte nad ránom,“ usmieva sa pedagogička.
Ako krstná mama súboru však ani teraz v dôchodkovom veku od práce s folklórom neodchádza. Zostáva predsedníčkou umeleckej rady Zorničky a okrem návštev na jej vystúpeniach a skúškach sa bude naďalej zaoberať prípravkou, teda zorničkárskym drobizgom.
Zrod školských osnov
Verejnosti je málo známe, že Mária Mázorová stála aj pri zrode školských osnov pre ľudový tanec na základných umeleckých školách v niekdajšom Československu. Keď ju pred polstoročím privial osud z rodnej Prahy kvôli výskumu na Slovensko, miestny folklór ju očaril. „Určite to bolo aj tým, že moji rodičia boli pôvodom Ukrajinci. Za môjho detstva sa u nás každý večer spievalo – a slovenský folklór je vlastne príbuzný,“ hovorí.
Malé víťazstvo zvolenskej školy
Keď v 60. rokoch minulého storočia založila vo Zvolene najprv Zorničku pre mladšie deti a neskôr Marínu pre starší dorast, žiadne osnovy pre ľudový tanec neboli. Tanec učila podľa vlastných poznatkov „na čierno“, ako sa vtedy vyjadrila školská inšpekcia. Potom nastal, ako spomína Mázorová, prelom. „V roku 1974 ma ústredný školský inšpektorát pozval na celoštátne stretnutie učiteľov, na tzv. Dni Komenského do Uherského Brodu, aby tam deti, s ktorými som pracovala v súbore, predviedli tance. Tak nefolklórne, ako aj ľudové. A to bol zlom.“
Vďaka tejto prezentácii prišlo celoštátne požehnanie pre ľudový tanec na školách. V podstate sa tým uznalo, že aj folklórny tanec sa môže stať súčasťou hudobno-tanečného vzdelávania a nijako nekazí výučbu. Mázorová sa tak stala autorkou prvých oficiálnych osnov pre ľudový tanec na školách. „Bolo to také maličké víťazstvo zvolenskej ľudovej umeleckej školy,“ uzatvára učiteľka s úsmevom.
s
Zornička na scéne počas osláv. Foto: archív súboru
Oslavy
Štyridsaťpäť rokov Zorničky
Detský folklórny súbor železničiarov Zornička oslávil 45. narodeniny galaprogramom v Dome kultúry ŽSR a v Divadle J. G. Tajovského. Motivované boli aj odchodom zakladateľky a dlhodobej vedúcej súboru Márie Mázorovej, ktorá odovzdáva súbor do mladších rúk.
V programe sa prezentovali doterajšie choreografie Márie Mázorovej aj nová tvorba mladých umelcov Martina Urbana, Soni Moumani a nového vedúceho súboru Jaroslava Uhrina. Veľký potlesk nadšeného obecenstva zožala ľudová hudba, ale aj spevácka skupina a mladí tanečníci. Staršiu generáciu Zorničkárov zastupoval známy bratislavský hudobník Róbert Puškár.
Súbor úspešne reprezentoval našu kultúru na 52 zahraničných a 83 domácich festivaloch.
(moj)
Autor: Táňa Miková
