PLIEŠOVCE. Dvestopäťdesiat rokov starý dub má priemer takmer deväťdesiat centimetrov a štvormetrovú dĺžku. Jeho objem je okolo dva a pol kubíka a predajná cena môže vyjsť aj na tritisíc eur. Na dražbe dreva. „Taká tu ešte nebola,“ hovorí k pripravovanej akcii Jaroslav Kontriš z Lesníckej informačnej spoločnosti, ktorá na 3. až 8. decembra pripravila na bývalom letisku v Pliešovciach najväčšiu dražbu dreva na Slovensku.
Cenné listnaté a ihličnaté druhy dreva sa spravidla ťažia len v jesennom a zimnom období, keď sú najvhodnejšie klimatické podmienky. V tomto období sa dajú dobre predávať, preto je tento čas najvhodnejším na organizovanie dražby dreva. „V lete by sa odpílené drevo mohlo rýchlo zapariť. Také drevo sa už nedá použiť,“ dodáva. Z krásneho kusa dreva vhodného na nábytok sa razom stane palivo.
„S drevom, ktoré je vyťažené rok a viac, sa už viac-menej obchodovať nedá. Napriek tomu máme aj výnimku, napríklad jeden dub, ktorý je už vyschnutý, no štruktúrou a kvalitou spĺňa podmienky piliarskeho duba a môže byť na dražbe použitý,“ vysvetľuje.
Stojíme pri bukoch, jeden kus je poškodený akýmsi výrastkom. Paradoxne, aj takáto rakovina môže drevo zhodnotiť. „Určite, má to odlišnú štruktúru a kresba bude iná. Veríme, že sa nájde kupec, pre ktorého to bude zaujímavé,“ dodáva. Prípadným obchodníkom môže byť umelec, ktorý práve také niečo vyhľadáva.
Sedem až dvanásť kamiónov denne
Najlepšie je, keď majitelia drevo dovezú v celých dĺžkach osem až dvanásť metrov, prípadne im odvoz zabezpečí organizátor dražby. „My ho posúdime a pre vyššie zhodnotenie rozrežeme. Táto časť je zaujímavá pre výrobcu dyhy a táto zasa pre piliara,“ ukazuje na jednom práve dovezenom dreve Kontriš.
Na dražbu bolo minulý týždeň pripravených približne 1700 kubíkov dreva, do začiatku akcie by sa toto množstvo mohlo aj zdvojnásobiť. Denne prichádza na letisko sedem až dvanásť kamiónov s rôznym drevom, prevažne dub. Celkovo ponúknu okolo 35 druhov nielen zo Slovenska, ale aj z Rakúska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska a Srbska. Oplatí sa predajcom merať takú cestu až z ďalekého Rumunska?
„Oplatí, pretože sem príde topklientela renomovaných spracovateľov dreva z Európy aj zo zámoria. Práve tým sa cenová úroveň dostane do takých hladín, že predajca môže dostať maximum, aká je na trhu možná,“ dodáva Kontriš.
Organizátori predpokladajú, že v Pliešovciach môžu padnúť aj európske rekordy. „Keď sem príde obchodník nakúpiť drevo a nechce odísť s prázdnymi rukami, musí to zohľadniť pri zadávaní ceny. Pôjde až na hranicu svojich možností. Pri dube môže byť cena okolo od 800 až 1300 eur za kubík dreva. Pri orechu a javore to môže byť aj viac, samozrejme, ide len o tie najkvalitnejšie kusy, ktoré spĺňajú tie najprísnejšie kvalitatívne ukazovatele,“ uvažuje Kontriš.
Aj preto je sklad na letisku pod nepretržitým dohľadom strážnej služby.
Pri sumách, aké sa na dražbách niekedy pohybujú, človeku zastáva dych. Pri predaji javora bol tento rok prekonaný dvakrát svetový rekord. V prvom prípade kupovali Nemci, a aj v druhom prípade išlo o nemeckých spracovateľov javora, ktorí prisľúbili účasť aj na dražbe dreva v Pliešovciach. Kontriš pripúšťa, že muselo ísť o jedinečné kusy dreva.
„Podľa našich informácií z neho urobili dyhu a predali ju obchodníkom, ktorí pochádzajú z Ázie.“ Z jedného kubíka dreva sa pritom dá „vyrobiť“ 800 až 1000 metrov štvorcových dyhy.
Najvyššia suma berie
Samotná dražba bude rozdelená, v jednej časti sa bude dražiť drevo v dražobných kopách a v druhej časti budú jednotlivé kusy samostatne rozložené. Zákazník dostane katalóg, v ktorom má každý kus dreva pridelené svoje číslo. Po tom, ako si drevo prezrie, napíše sumu, akú je zaň ochotný zaplatiť.
Po spracovaní výsledkov získajú drevo tí spracovatelia a obchodníci, ktorí ponúknu najviac. Neúspešný dražiteľ už nemá možnosť prihodenia nejakej sumy. Žiadna licitácia, iba priama ponuka a hotovo.
V Pliešovciach budú dražiť drevo, ktoré pochádza z neštátnych lesov, štátny podnik sa nezúčastní, má vlastný systém predaja aj cez svoje dražby.
Slivka a marhuľa zo záhrady
Veľa dreva končí ako palivo, obyčajný človek väčšinou nemá možnosť, ako ho sám výhodne predať a ani mu nenapadne, že za slivku alebo marhuľu, ktorú má na záhrade, by mohol dostať zaplatené. Ak takéto drevo skončí v peci, ide o drahé palivo.
„Naším cieľom je maximálne speňaženie dreva. Pre tie subjekty, ktoré spravujú obecné a mestské lesy, by malo byť priam povinnosťou správať sa zodpovedne voči ľuďom, ktorí im majetok zverili, a preto by mali predávať drevo za najvyššiu možnú cenu.
Oni ho ale predávajú človeku, ktorý od nich berie drevo už viac rokov, sú s ním spokojní, a preto nechcú meniť zaužívané praktiky,“ dopĺňa Jaroslav Kontriš.
