„Folklór na javisku sa vyznačuje skôr veselosťou a radosťou. My sme išli s kožou na trh,“ hovorí Anna Noskovičová, autorka scenára folklórneho pásma Rozprávanie o bolesti, s ktorým Dobrona z Dobrej Nivy získala titul laureáta na celoslovenskej súťažnej prehliadke Nositelia tradícií.
Prehliadku každoročne vyhlasuje Národné osvetové centrum so zámerom predstaviť prácu dedinských folklórnych skupín oživujúcich miestne tradície. Víťazstvo Dobrone udelila porota, ktorej predsedal hudobný vedec Oskár Elschek.
Vybrali si plačky
Dobrona, ktorá v budúcom roku oslávi 30. narodeniny, prináša súčasníkom nielen starodávne piesne, ktorými tento kraj oplýva, ale i zaujímavé zvyky, obyčaje a obrady. Keď sa začiatkom minulého roka rozhodovali, s čím by sa do súťaže folklórnych skupín po niekoľkých rokov odmlčania prihlásili, siahli možno po nie celkom tradičnom prejave, vyjadrujúcom smútok a bolesť jednoduchého dedinského človeka, ktorý sa vedel svojsky radovať i žialiť.
„Mali sme na výber z dvoch možností; obnovené svadobné zvyky alebo takzvané plačky, staré zvyky vykladania nad mŕtvym. V tomto prípade to bolo nad mŕtvym mládencom,“ hovorí Noskovičová. „V obidvoch prípadoch sme čo-to mali v talóne, akurát sme tomu museli dať ucelenú myšlienku. Nakoniec padla voľba na plačky. Z dôvodu, že takýto zvyk sme nevideli zatiaľ v podaní žiadneho folklórneho kolektívu,“ dodáva.
Z autentického rozprávania
Noskovičová ako členka Dobrony napísala okrem scenára aj texty rozprávačiek. Čerpala pritom z autentického rozprávania o bratovi a mladom susedovi, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Podklad doplnili regrútskymi a vojenskými piesňami.
Čiastočnú predstavu mala aj o réžii, no tá nakoniec bola kolektívnym dielom. „Do úvahy sa brali všetky dobré nápady každého člena skupiny. Po prvých skúškach, keď sme pomaly zámer začali realizovať v priestore, sa nám celý projekt zdal fádny, nezáživný, takmer sme to vzdali. Napokon prevládla zvedavosť, ako to celé môže dopadnúť,“ priznáva.
„Utešovali sme sa, že naše súťažné pásmo je nekonvenčné a že práve to môže zaujať. Ale až takí istí sebou sme si zase neboli. Istotu, že to zabralo, sme získali až po potlesku v sále. Diváci naše rozprávanie o bolesti prijali.“
Prijala ho aj porota odborníkov. S pásmom sa na celoslovenskú súťaž prebojovali z okresnej a krajskej prehliadky. Finále sa v Dolnej Súči v okrese Trenčín zúčastnilo šestnásť kolektívov z ôsmich krajov; výber toho najlepšieho z oblasti autentického folklóru na Slovensku.
„Do nášho vystúpenia sme vložili všetko. Dlhotrvajúci potlesk obecenstva nám pohladil dušu. Vedeli sme, že všetko je na dobrej ceste. Nevideli sme väčšinu vystúpení svojich súperov, nemohli sme teda porovnávať, ostávalo nám len dúfať. Vedeli sme, že jedným z horúcich kandidátov na laureáta by mohla byť folklórna skupina z Raslavíc, viacnásobný víťaz celoslovenských prehliadok. Nemýlili sme sa. Stali sa laureátmi, ale spolu s nami.“
Jediný víťaz
Udelenie titulu laureáta raslavickému Raslavičanovi však kritizovali vedúci ostatných folklórnych skupín. Zhodli sa, že tento kolektív nie je folklórnou skupinou, ale súborom, pretože prevažnú časť jeho súťažného vystúpenia tvoril tanec. Nie autentický, ale nacvičený, jednotný.
„Všetci tam o nás hovorili ako o jedinom skutočnom víťazovi. Vyjadrovali nám obdiv za to, ako sme sa dokázali popasovať s takou ťažkou a nezvyklou témou. Ďakovali nám za zážitok z nášho silne emotívneho programu,“ dodáva Noskovičová. Pochvalu dostali aj od poroty za stavbu programu, spád, texty, spevácke výkony, dodržiavanie nárečia aj kroje. „K nášmu projektu nemali jedinú kritickú pripomienku, práve naopak, mnohé veci dávali za príklad,“ konštatuje.
Folklórna skupina so starostom Dobrej Nivy Martinom Krúdym (v zadnom rade). FOTO: JÁN CÚTH
Folklórna skupina Dobrona vznikla pod vedením nebohého učiteľa Jána Škodu. V súčasnosti má okolo tridsať členov: ženy, mužov, spevákov, tanečníkov aj muzikantov.
Začiatky organizovaného folklóru však siahajú v Dobrej Nive až do obdobia po roku 1945, keď v dedine vznikla spevácka a tanečná zložka pod vedením ľudovej umelkyne Zuzky Seleckej, dobronivskej rodáčky, ktorá pomáhala pri sústreďovaní tanečných a speváckych materiálov pre prvý program SĽUK-u.
