Extraligovému stretnutiu s košickými „oceliarmi“, ktorým sa začal štvorzápasový maratón zvolenských hokejistov na domácom ľade, predchádzala milá slávnosť. Zástupcovia vedenia HKm zablahoželali k 60. narodeninám Jánovi Podkonickému, legendárnemu hráčovi, ktorého dres visí na znak úcty k jeho hokejovej kariére aj pod strechou zvolenského zimáku. Okrem tradičných kvetov dostal tento bývalý vynikajúci kanonier aj dres HKm s pre neho netradičnou šesťdesiatkou, keďže preslávil najmä číslo 14.
Talent Jána Podkonického, rodáka zo Zvolenskej Slatiny, najprv pre futbal objavil Juraj Mikuláš, ktorý ho trénoval vo zvolenskom, vtedy ligovom doraste. Pre hokej ho zlanáril a v mužstve viedol legendárny Pavol Zábojník, ktorého zásluhou sa ocitol na pravom krídle prvého útoku LB Zvolen v najlepších časoch zvolensko-československej hokejovej éry. Vyrástol vo výraznú oporu, skvele korčuliarsky vybavenú, s obrovským herným apetítom, nasadením, súkajúcu góly na počkanie. Práve preto ho priam zbožňovali aj diváci, oddanného pre vtedajšie modročervené zvolenské farby, či také isté reprezentačné. Medzi mantinelmi aktívne pôsobil úctyhodných 18 sezón!
Hrdý starý otec Ján Podkonický s pamätným dresom. FOTO: MILOŠ MASARIK
Skromný, ale náročný k hokeju, sa zamyslel aj nad témou vďaky, ocenenia, či (ne)spomienky na svojich bývalých hokejových spoluhráčov so zvolenskými dresmi, ktorí sa pred ním dožívali životného jubilea. „Myslím, že nejakú publicitu by si zaslúžili hlavne hráči, legendy ako Jozef Chudoba, Bohuš Trávnik, Milan Dietrich, Ján Tomanec, Ján Letko. Je až zarážajúce, že si zatiaľ na nich nikto nespomenul.“ O niekoľkých z nich sme už písali a písať aj budeme v cykle Zvolenské hokejové legendy. Stane sa tak hlavne pri príležitosti blížiaceho sa 80. výročia vzniku hokeja pod Pustým hradom, na prípravách ktorého sa podieľa aj Ján Podkonický, pracujúci v štruktúrach HKm ako tréner 6. a 8. HT.
V stredu podvečer zažil doslova divadelné „standing ovation“. A ako legendárny „Potkan“ reaguje na svoj vek? „Potlesk divákov mi pripomenul moje hráčske časy, vtedy ich však na hokej chodilo oveľa viac. Hodil som si dokonca moje prvé hokejové buly. Ako aktívny tréner sa na šesťdesiatku vôbec necítim, určite nie pri tých deťoch, ktoré trénujem. Stále si zahrám aj za veteránov Zvolena, na ľade som skoro každý deň.“
Meno Podkonický je s aktívnym hokejom späté aj v súčasnosti. Syn Andrej, ktorého pritiahol k hokeju práve otec, toho dosiahol vo svojeje kariére taktiež dosť. Momentálne pôsobí znovu v extraligovom materskom HKm. Ján je však aj niekoľko násobným starým otcom (v hokejovej terminológii 2 + 5) a teší sa na ďalšieho vnúčika. Možno práve pokračovateľa hokejovej dynastie Podkonických.
