Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Na lazoch musia o vodu tvrdo bojovať

Ľudia z hriňovských lazov nemajú po dlhom suchu dosť vody. Kopú, kde sa dá a nosia ju vo vedrách.

Studne vysychajú.(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

HRIŇOVÁ. Hydrológovia rozdeľujú sucho na meteorologické, keď prší málo, hydrologické, keď klesajú hladiny riek, potokov a podzemných vôd, a pôdne.

Ľudia z hriňovských lazov majú rebríček jednoduchší. Najprv voda prestáva tiecť z rezervoárov nad domami, potom mizne z hlbokých studní, a nakoniec nie je. Najzúfalejší sa tešili z prvého snehu, môžu si ho roztápať.

„Nemáme vodu. Celé leto nebola. Už sme nemali ani na varenie. Nosíme vo vedrách,“ hovorí Anna Hanúsková a ukazuje na dva kilometre vzdialené krovie nad domami, kde by mal byť zdroj vody.

Pamätníci také nezažili

Pani Hanúsková býva v rodinnom dome v Hriňovej, v časti Krivec. Ani jej susedky sa nepamätajú na takéto sucho. Nemajú sa v čom kúpať, prať a boli chvíle, keď nebola voda už ani na varenie. Denne nanosili domov aj 50 vedier vody, zachytávajú dažďovú vodu aspoň pre zvieratá.

„Mám 77 rokov, ale takéto sucho tu nebolo nikdy. Aj boli časy, keď nepršalo, ale neboli takéto horúčavy,“ spomína si Anna Krnáčová.

Bez vody nie je len Krivec. Nedostatok je aj v Pivničke a pomaly prichádza o vodu aj časť Blato, kde takýto problém nikdy nepoznali. Približne päťsto ľudí z hriňovských lazov nosí vodu vo vedrách, kopú nové a nové rezervoáre na lúkach nad domami, niektorí prehlbujú studne.

2.jpg

Ľudia na lazoch nad Hriňovou musia nosiť vodu v rukách na veľké vzdialenosti. SME - JÁN KROŠLÁK

Kopú a kopú

Sebinovci hospodária na laze nad Hriňovou. Desiati vrátane dvoch detí a bez vodovodu. Majú hlboké studne, vykopali už niekoľko rezervoárov, ale vody nemajú stále dosť. Vodu na kúpanie si nosia vo vedrách, zohrejú na variči, a tak sa umývajú.

Mladá matka dvoch detí Mária Panicová perie len vtedy, keď sa voda nazbiera, ale často aj u sestry v Očovej. Pijú vodu zo supermarketu. Hovorí, že na laze nie je nič. Vodovod, cesta ani mestský rozhlas. Smeti im odvážajú raz, dva razy do roka. Kým privezú kontajner, ukladajú ich do sudov a vriec.

„Keď operieme štyri práčky, voda je hneď preč. Potom čakáme niekoľko dní, kým natečie, alebo zoberiem veci k sestre.“

Sebinovci vykopali už tri rezervoáre so samospádom. Posledný kopali týždeň. „Kopeme, kde sa dá. Aj tridsiati. Stále je málo,“ krúti hlavou Štefan Sebin. Momentálne voda tečie. Otočí kohútikom a objaví sa žltá tekutina.

Starý systém spustol

Polovica mesta Hriňová je pripojená na štátny vodovod, ďalšia časť má vlastný, čo si sami vybudovali za komunistov, a zvyšok má studne. Niekedy stačilo mať niekoľko metrov hlbokú studňu, teraz kopú aj do tridsiatich.

„Je tu množstvo skupinových vodovodov, ktoré si postavili sami. Fungujú ako za socializmu, zadarmo,“ hovorí primátor Stanislav Horník. V čase sucha cisternami napĺňajú rezervoáre a núkajú ľuďom, že im prispejú na studne, ale musí to byť riešenie pre viacerých.

Vodovod, o ktorý prosia ľudia z lazov, predĺžiť nemôžu. Mesto nemá desaťtisíce eur a bez budovania prečerpávacích staníc by vodu na kopce nevytlačili.

Hriňová a okolie mala dvesto rokov unikátny systém zásobovania vodou. V 70­kilometrovom jarku tiekla voda a usadlosti si ju privádzali odrážkami. Dnes nefunguje, treba ho opraviť, navyše niektorí nechcú, aby cez ich pozemky tiekla voda.

Primátor hovorí aj o nezodpovednosti. Jeden z obyvateľov si urobil prietokový rybník pre pstruhy, iní v čase sucha polievali záhrady.

Peniaze na obnovu systému sa snažili získať z vládneho projektu protipovodňových opatrení, ale neuspeli. Z 1100 nezamestnaných je polovica dlhodobo, títo ľudia mohli doviesť vodu naspäť na lazy. „Dnes má problém sto rodín. Ak sa niečo nezmení, ich počet bude rásť. V zime bude ešte horšie.“

Musia ísť stále hlbšie

Studniari tvrdia, že spodná voda sa stráca. Musia kopať stále hlbšie.

SLIAČ. Marián Kluz zo Sliača vŕta studne takmer štyridsať rokov. Hovorí, že vodu musia hľadať stále hlbšie. Pramene vysychajú a spodná voda sa stráca. Niektorí ľudia v Sliači, ktorí mali štvormetrové studne a v nich dostatok vody, teraz nemajú. Musia prehlbovať studne o niekoľko metrov.

„Za posledné dva roky klesli zásoby podzemných vôd. Minulý rok takmer nepršalo, z Hrona je potôčik. Niekedy bola voda už v troch metroch, teraz vŕtame do siedmich.“

Studniar Jaroslav Gelačák z Kysúc pred piatimi rokmi vŕtal do hĺbky desiatich metrov, teraz je voda o polovicu až dvojnásobok hlbšie. „Mizne. Ak príde suchá zima, bude veľký problém.“

Záujem o jeho prácu rastie. Pramene si hľadá sám. Prútikárstvu sa naučil od starého ujčoka z Oravy. S prútikom prechádza pozemok, kým nenájde, kde sa pramene križujú. Prútik sa točí za vodou, a tam vŕta. Tvrdí, že má 99-percentnú úspešnosť.

Peter Lettrich, ktorý si pred niekoľkými rokmi kúpil chatu v oblasti Môťovskej nádrže, už problém má. Studňa, z ktorej ťahal vodu, postupne vysychala, až musel niekoľko hodín čakať, kým natieklo na umytie riadu. Teraz nosí vodu vo vedrách z lesnej studničky.

Nedávno sa rozhodol pre novú studňu. Dvojročné sucho ho vyjde na vyše 500 eur. „Popri chate mi tiekol sedem-osem mesiacov v roku malý potôčik. Tohto roku ani kvapka.“

(wm)

Bude to na striedačku: sucho, a potom lejaky

Trend pre budúce desaťročia. Budú sa striedať extrémne suché s extrémne vlhkými rokmi a teploty budú stúpať.

BANSKÁ BYSTRICA. Slovensko sa v ostatných dvoch rokoch stretlo s novou skúsenosťou.

Klimatológ Pavol Faško hovorí, že z histórie poznáme obdobia s nedostatkom zrážok, ale deficit mal prevažne iba regionálny charakter. V minulom, ale najmä v tomto roku bol nedostatok zrážok už celoslovenským problémom.

Problém mali Maďari, čiastočne Poliaci a celý juhovýchod Európy. Extrémne suchá zaskočili Oravcov. Na severe Slovenska bolo málo dažďa v minulosti len výnimočne.

Kombinácia nadpriemerne teplých období s podpriemernými zrážkami spôsobuje problémy. Odborníci zaznamenali najmä v posledných dvoch rokoch niekoľko znepokojivých rekordov, ktoré naznačujú aj trend vývoja počasia v najbližších desaťročiach.

Tento rok naznačil trend

Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu hovorí, že Slovensko malo nedostatok zrážok aj na konci 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia. Od roku 1994 do 2010 prevládali bohaté roky s výnimkou roku 2003.

„Práve tento rok naznačil trend, ktorý bude nasledovať pravdepodobne v budúcich desaťročiach. Potvrdil to aj rok 2010, ktorý bol, naopak, na Slovensku extrémne zrážkovo nadnormálny. V Hurbanove dosiahol ročný úhrn zrážok takmer tisíc milimetrov. Hneď nasledujúci rok už bol extrémne zrážkovo podnormálny,“ hovorí klimatológ.

Riaditeľka hydrologickej služby SHMÚ Jana Poórová hovorí, že extrémne suchá sa podpísali aj na extrémne nízkej úrovni prietokov vodných tokov, výške hladín podzemných vôd aj niektorých vodných nádrží. V podobnej situácii bolo Slovensko v rokoch 1945 až 1947, 1983, 1992, 1993 a v rokoch 2002 a 2003.

Nádrže by zniesli viac vody

V auguste bol v povodí Ipľa a Slanej prietok len desať percent dlhodobého augustového priemeru. V niektorých vodomerných staniciach zaznamenali absolútne prietokové minimá.

Slovenský vodohospodársky podnik tvrdí, že ani jedna z 22 významných vodných nádrží nie je naplnená po maximálnu prevádzkovú hladinu. Napriek tomu situácia nie je kritická ani katastrofálna. Väčšina nádrží je naplnená na 70 až 90 percent.

Málo vody je v Domaši (32 percent), Liptovskej Mare (62), Oravskej priehrade (51) a v Teplom vrchu (42). Hladina v Domaši klesla o deväť metrov, Oravskej priehrady o vyše päť a Liptovská Mara o takmer sedem metrov.

Daniel Vražda


  1. Lukáš Jurík v N. Zámkoch: Chcel som hrať v mužstve, ktoré má reálnu šancu na play-off 287
  2. Partia vysokoškolákov si vyskúšala život v USA Foto 208
  3. Vodič, ktorý zrazil ženu, ušiel 192
  4. Má výdatne snežiť na viacerých miestach Slovenska 188
  5. Záver derby vyznel tragikomicky, Zvolen strelil Detve dva góly do prázdnej brány 133
  6. Päťsetová dráma s Trenčínom: Zvolenčania si zabezpečili účasť v play-off Foto 113
  7. Mesto chce vytvoriť päť detských ihrísk 98
  8. Vodič BMW zrážku so smetiarskym autom neprežil Foto 66
  9. Obnovili viac ako päťdesiat percent ciest 66
  10. Deti budú od septembra chodiť do novej škôlky 54

Najčítanejšie správy

Zvolen

Lukáš Jurík v N. Zámkoch: Chcel som hrať v mužstve, ktoré má reálnu šancu na play-off

Bývalý kapitán HKM Zvolen Lukáš Jurík dlho bez hokeja neostal. Už v piatok sa predstavil na ľade Detvy v drese Nových Zámkov.

Partia vysokoškolákov si vyskúšala život v USA

Mali aj dve práce. Okrem dolárov si domov priniesli veľké množstvo nezabudnuteľných zážitkov.

Vodič, ktorý zrazil ženu, ušiel

Polícia pátra po neznámom vozidle, hľadá aj svedkov nehody.

Má výdatne snežiť na viacerých miestach Slovenska

Hydrometeorologický ústav varuje pred tvorbou snehových jazykov.

Záver derby vyznel tragikomicky, Zvolen strelil Detve dva góly do prázdnej brány

Vrece s gólmi sa v derby roztrhlo v záverečnej tretine. Zvolenčania opäť zdolali Detvu.

Blízke regióny

Nové zistenia prepisujú históriu: Lučenec je starší ako sa doteraz uvádzalo

Lučenec sa v historických dokumentoch spomína omnoho skôr, ako sme si doteraz mysleli.

Na strednom Slovensku husto sneží, Donovaly a Šturec uzatvorili pre nákladné autá

Aktualizovaná informácia: Popoludní sa situácia stabilizovala, oba horské priechody sú momentálne prejazdné bez obmedzení.

Kalinovčan unikal pred políciou. Postrelený skočil v nemocnici

Mladý muž mal v aute takmer kilogram marihuany.

V Lučenci otvoril plesovú sezónu Reprezentačný ples mesta (+FOTO)

Zaplesať si prišla aj Sisa Lelkes Sklovská, ktorú uchvátili priestory historickej budovy.

Ľudia z jednej ulice v Lučenci sa v daždi hanbia chodiť do mesta (+ FOTO)

Gondová: Vraj si máme na konci ulice postaviť skrinky s prezúvkami.

Všetky správy

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.