HRIŇOVÁ. Tohtoročné sucho spôsobilo, že vo viacerých lokalitách začala byť voda priam nedostupným artiklom. A bez vody sa žiadna rodina nezaobíde ani jeden deň.
„Nejde len o horúce mesiace. Od minulej jesene až doteraz takmer nepretržite vozíme do odľahlejších častí, ako sú Zdurnovci, Spodniakovci, Šulekovci, Strigáčovci, Kučerovci, Paprčkovci, Lievajovci, teda do miestnych častí Krivec, Riečka, Pivnička, Blato a Slanec vodu z hydrantov, ktoré sú v centre mesta,“ povedal hriňovský primátor Stanislav Horník. V minulosti si tam svojpomocne budovali spádové vodovody, no studne sú dnes často zanesené a žriedla neudržiavané.
Pravidelné zásobovanie
Na rozvoz vody využívajú hasičskú cisternu, ktorú dostali z ministerstva vnútra. Z občasného využitia cisterny sa stalo pravidelné zásobovanie rezervoárov, ktoré sú pri spádových vodovodoch. Ide o niekoľko jázd týždenne, pri horúcejších dňoch vozili vodu aj tri dni v týždni, pričom za deň sa auto viackrát otočilo. Len za mesiac september to bolo 79 jázd.
„Pre ľudí je pohodlnejšie zodvihnúť telefón a zavolať na mestský úrad, ako si svoj problém s vodou riešiť, prípadne aj za spolupráce mesta,“ doplnil primátor. Trochu mu dnes prekáža, že na rozdiel od minulosti si ľudia odvykli starať sa o spoločné vodovody a dnes sa obmedzia na otočenie vodovodným kohútikom. Popri tom pribudlo odberateľov a zvýšila sa aj spotreba vody.
Chýbajú odrážky
Podľa šéfa hriňovskej samosprávy má nedostatok vody na lazoch viac dôvodov. Dnes je už minulosťou napríklad sieť odrážok, ktoré rozvádzali vodu z potokov naprieč lazmi. Tieto odrážky využívali gazdovia na zavlažovanie svojich polí a lúk, z rovnakej vody napájali dobytok. „Medzi ľuďmi to fungovalo prirodzene, bez toho, aby to niekto riadil.“
Pred kosbou lúky dobre premočili, aby bolo dobré seno alebo mládza a voda, ktorá vsiakla do zeme, zásobila aj spodné pramene. „Voda sa zadržala v krajine a ani Bystrý potok, ani Slatina sa toľko nevylievali.“ Tento princíp časom prestal fungovať a dnes odrážky chýbajú. Navyše sú posledné roky až extrémne suché, aj keď ich primátor za výnimočné nepovažuje.
„Keď sa pozrieme do minulosti, vidíme, že podobné suché obdobia sa vyskytovali vždy. Nedostatok vody na úpätí Poľany je dosť povážlivý fenomén. Poľana so svojím úhrnom zrážok musí mať dostatok vody. Voda zo zrážok ale odtečie bez toho, aby ľuďom poslúžila. Do budúcnosti sa nám ukazuje ako jedna z priorít obnovenie systému odrážok. Odrážky navyše fungovali ako protipožiarne zásobárne vody a mnohokrát sa takto predišlo veľkým škodám,“ vysvetlil Horník. Ľudia mali vodu poruke, z nej napájali dobytok a tým šetrili vodu v studniach.
Vodárenská spoločnosť
Za urgentný dovoz vody mesto už päť rokov účtuje ľuďom iba 50 percent skutočne vynaložených nákladov. Platby za dovoz hasičským autom si občania vyúčtujú medzi sebou.
Situácia sa rokmi vôbec nezlepšuje, práve naopak, zhoršuje. Vodovody a zásobovanie vodou by mohli patriť pod vodárenskú spoločnosť, tej by ale museli obyvatelia za vodu platiť. Podľa primátora mali byť aj spádové vodovody dávno majetkovo vysporiadané, teraz ale na to nie sú peniaze.
Koordinačné združenie miest a obcí mikroregiónu Podpoľanie zriadilo Podpoliansku vodárenskú spoločnosť. Sú v nej odborne spôsobilé osoby, ktoré sa starajú o všetky vodovody v obciach regiónu. O tie vysporiadané aj o tie druhé, o ktorých by nikto ani nemal vedieť. Malé vodovody sú podľa Horníka historickou podlžnosťou, ktorá ešte len čaká na vyriešenie.
