ZVOLEN. Počasie akoby tento rok nechcelo poľnohospodárom pomáhať. Deficit vlahy na Slovensku bol na jar mimoriadne silný, no zrážky chýbali už predchádzajúcu jeseň. Slabšia úroda ohlasuje, že ceny potravín pôjdu hore.
„Ráz počasia sa vo všeobecnosti mení. Lúky a pasienky už nie sú takými, aké boli. Schopnosť lúk vsiaknuť vodu je úplne iná aj preto, lebo sa o ne poriadne nestaráme,“ povedal riaditeľ regionálneho úradu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene Ondrej Šmál. Voda sa podľa neho často iba skĺzne po pasienku. Navyše, teploty už aj v jarných mesiacoch vystupovali k tridsiatke, a to sú pre náš región extrémne hodnoty.
Trinásť prasníc
Keby mali poľnohospodárske podniky stavy hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec v počtoch porovnateľných s tými najlepšími rokmi, určite by už čoskoro mali problém s krmivom pre ne. „Dobrá Niva mala kedysi 1400 dojníc a 10-tisíc ošípaných vo výkrme. Teraz majú okolo 800 dojníc, ošípané žiadne a rovnako tak ovce,“ dodal. V priemere sú stavy hovädzieho dobytka polovičné v porovnaní s minulosťou. Pri ošípaných je to ale podstatne horšie. „O stave najlepšie hovorí skutočnosť, že v týchto piatich okresoch máme dokopy trinásť prasníc,“ vysvetlil riaditeľ. V minulosti ich bolo aj dvetisíc. Chovať prasiatka sa už nevy-pláca a družstvá sa prispôsobili.
Na naše trhy sa natlačili Dáni, Holanďania a taktiež Poliaci. A naši poľnohospodári majú hlavy v smútku, pretože nevedia, ako využiť pôdu, ktorú majú k dispozícii. „Globalizácia zasahuje všade. Nám tiež nikto nebráni, aby sme naložili dobytok a išli ho predať do Krakova,“ doplnil Šmál.
Kľúč k prosperite
Základným odvetvím živočíšnej výroby v našom regióne je produkcia mlieka. Podľa Ondreja Šmála je dojnica kľúčom k prosperite. „Aj v minulosti sa cez dojnicu hodnotil gazda. Keď potreboval nachystať pre jednu dojnicu 30 až 40 metrákov sena a tých dojníc mal päť, musela v lete celá rodina „zarezávať“ pri sušení sena. Pridanú hodnotu tvorili v syre, masle, smotane, no aj v mäse predajom mladých býčkov.“
Peniaze v hotovosti
Predaj z dvora je možnosťou, o ktorej sa stále iba hovorí. Práve tam by mal človek dostať čerstvé mäso bez akýchkoľvek úprav. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že zákazník dobre vie, od koho kupuje a kde boli zvieratá vychované. „Ak ťa oklame, už nikdy si uňho nič nekúpiš,“ dodal Šmál. Výhodou pre chovateľa je, že dostane peniaze v hotovosti. Veď v súčasnosti sa poľnohospodárske podniky k svojim peniazom dostávajú aj niekoľko mesiacov po tom, ako svoj tovar vyexpedovali.
Na lazoch
Pod zvyšovanie cien potravín sa podpíšu najmä slabé tohtoročné úrody. „Boli o niečo nižšie ako vlani,“ povedal Ľubomír Malček z hriňovskej časti Zánemecká v súvislosti s výnosmi obilnín. Cenu chleba podľa neho určuje úroda na dolniakoch, kde sú oveľa väčšie výnosy. „U nás vychádza asi 20 metrákov z hektára, či je horší alebo lepší rok. Ťažko to porovnávať s dolniakmi, kde sú výnosy aj 50 až 60 metrákov,“ doplnil.
Na hriňovských lazoch sa pestuje najmä ovos, pšenica a raž a tiež tritikale, hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením raže a pšenice. Ani na lazoch to nie je všade rovnaké. Napríklad na Pivničke a Priehaline sa pšenici až tak nedarí, hoci sú v rovnakej nadmorskej výške. „Najhoršie bola na tom pšenica, úroda bola nižšia až o tridsať percent,“ povedal konateľ detvianskeho Agrosevu Martin Malatinec. Aj podľa neho na obilniny pôsobila tá najhoršia kombinácia – suchá jeseň a rovnako suchá jar. Šéf Agrosevu zvyšovanie cien potravín tiež predpokladá. „Keby obchodné siete spustili zo svojej marže, ktorá niekedy tvorí až sedemdesiat percent ceny, oproti dvoj- až päťpercentným ziskom u nás, nemuseli by ceny potravín stúpať.“
