Komplex sa roky snaží získať aj menšinový vlastník Karol Konárik. Za roky sporov štátu s ďalším exposlancom HZDS Viliamom Soboňom schátrali budovy aj zariadenie. Štát teraz opäť vymení členov predstavenstva.
BRATISLAVA. Zrejme posledný možný pokus o záchranu známych Kúpeľov Sliač štát nezačína dobre.
Fond národného majetku (FNM), obsadený Smerom, po voľbách už tradične pristúpil k zmene vedenia podniku. Aké je pozadie jeho nominantov a ako majú zničené kúpele postaviť na nohy, však odmieta prezradiť.
Sliač je síce dnes ešte stále tradičná značka kúpeľníctva, ale žije skôr už len zo zašlej minulosti.
Kúpeľných hostí s problémami srdca a návštevníkov je čoraz menej, celý areál pôsobí ako skanzen z obdobia socialistického hospodárstva.
Kúpele Sliač žijú už len zo zašlej slávy. Mnohé budovy sú opustené a chátrajú
Pozrite si fotogalériu >>
Výmeny bez komentára
Fakty
Z histórie
najstaršia písomná zmienka o prameňoch pochádza z roku 1244 , kúpele slúžili od 16. storočia a patrili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku , súčasnú podobu majú z tridsiatych rokov 20. storočia, vo svete sú iba štyri kúpeľné miesta s takými prameňmi , voda má prirodzenú izotermickú teplotu a vysoký obsah oxidu uhličitého , hotel Poľana postavili v roku 1889 a je jedným z najstarších kúpeľných hotelov, hlavný hotel Palace dostavali v roku 1943 , je národnou kultúrnou pamiatkou.
Dnes sú to posledné kúpele ovládané štátom. Väčšinu v nich má FNM, ďalších dvadsať percent akcií drží Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Zvyšných 13 percent patrí privatizérovi Karolovi Konárikovi.
V súčasnosti kúpele riadi nominant SDKÚ Milan Julény, ktorý sa už k ničomu nechce vyjadrovať. Výberové konanie na nového predsedu predstavenstva vyhral doteraz neznámy ekonóm Jozef Udič.
Ďalší štyria vybraní členovia predstavenstva sú právnici. Juraj Takáč, Miloš Novák, Renáta Capeková a Tomáš Oravec. Voliť ich budú na valnom zhromaždení v piatok.
FNM odmietol poskytnúť ich životopisy. Aj zámery, s akými do výberového konania išli. Tají aj to, aká je v súčasnosti odmena člena predstavenstva podniku.
„Odmeny možno zverejniť len s ich súhlasom. Tento súhlas nemáme, lebo ide aj o nominantov zo súkromnej sféry, keďže 13-percentným vlastníkom je súkromná osoba,“ hovorí šéf fondu Branislav Bačík.
Čo bude ďalej s kúpeľmi, neodpovedal ani Úrad vlády.
Udič vylučuje, že by mal politické krytie. „Nie som ani členom žiadnej strany. Tomu som sa vždy vyhýbal.“
Donedávna bol ekonomickým riaditeľom v Štátnej ochrane prírody, predtým pracoval v Zlíne. Žije v Banskej Bystrici, má 42 rokov.
Hovorí, že do kúpeľov sa prihlásil, lebo sa vyzná v riadení podnikov, „ktoré nie sú v úplne štandardných podmienkach“.
Konárik má záujem
Ľudia na Sliači tvrdia, že o kúpele má stále záujem aj podnikateľ, predtým najmä spevák a v rokoch 1994 až 1998 poslanec HZDS Karol Konárik.
Patrí mu aj neďaleký hotel Kaskády. Väčšinu v spoločnosti sa snažil získať už v minulosti.
Pre SME potvrdil, že to nevzdáva. „Mám záujem a mám aj jasnú predstavu.“ Hovorí, že z nového vedenia nepozná nikoho.
„Ja som tam akcionár a ostatní tam chodia len kávu piť. Ale keď sa v priebehu pár mesiacov niečo nezmení, budú to musieť zatvoriť.“
Kúpele by potrebovali investíciu v desiatkach miliónov eur. Ich strata podľa Konárika v súčasnosti predstavuje 2,6 milióna eur. Obchodný riaditeľ podniku Norbert Longauer to odmieta. Tvrdí, že za posledné roky hospodária bez straty.
V súčasnosti kúpele zamestnávajú 142 ľudí. Kapacita je 350 lôžok. Za posledné roky sú vyťažené v priemere na 61 percent. Okrem klientov zo Slovenska sa orientujú na Česko, Rusko a Nemecko.
Sliač sa zameriava na liečenie srdcových a cievnych ochorení. Kúpele majú niekoľko druhov unikátnych termálnych prameňov a najväčší kúpeľný park na Slovensku s rozlohou 46 hektárov.
Dlhoročný spor
Ku krachu spoločnosť priviedol najmä dlhoročný spor s privatizérom Viliamom Soboňom. Ten kúpele kúpil od FNM v čase Mečiarovej privatizácie v roku 1995. Vtedy ešte boli v kondícii.
Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu štát v roku 1999 zmluvu vypovedal.
Počas súdnych ťahaníc a v neprehľadnej situácii do kúpeľov nechcel nik investovať, a tak postupne chátrali a strácal sa v nich život.
Spor sa skončil po tom, ako Soboňova firma Corvas zanikla. K jej výmazu z obchodného registra došlo v marci tohto roka.
„Súdne konanie bolo zastavené a tým je právoplatne skončené,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Longauer.
Zo zlatého vajca zostali škrupiny
Milovníci komorných spomienok na časy socializmu môžu zájsť na Sliač. Známe kúpele, ktoré boli plné hostí a spoločenského života, skončili ako smutné miesto s rozpadávajúcou sa infraštruktúrou.
SLIAČ. Z kúpeľov Sliač, ktoré boli známe už v časoch Uhorska, dnes okrem kúpeľného domu funguje len hlavný hotel Palace s troma hviezdičkami.
Aj tieto objekty však už len dožívajú a pôsobia skôr spustnuto. Príležitostne je vraj ešte k dispozícii menší hotel Poľana. Ďalšie štyri sú zatvorené.
Rovnako aj schátraná ubytovňa Partizán a liečebný dom Amália. Ani Kúpeľný dom nežije naplno.
Tabuľka na vstupe do uhličitého bazéna pre mužov oznamuje, že je z technických príčin zatvorený a „kúpele sa podávajú v bazéne pre ženy“.
Park a tradičnú kvetinovú výzdobu v okolí Palace sa ešte darí udržiavať. Fontánka pod bývalou detskou liečebňou Slovensko je vyschnutá a zanedbaná.
Na zničenom hoteli Bratislava mali odomknuté dvere. V izbách je rozhádzaný nábytok, osobné veci, nemocničné vybavenie.
Podobne pôsobí aj vedľajší hotel Detva, označený ako kultúrna pamiatka. Pamätná tabuľa oznamuje, že v minulosti sa tam zotavovala spisovateľka Božena Němcová.
Z cesty vidno zbúranisko novostavby hotela, ktorý začali budovať za socializmu ako budúcu pýchu kúpeľov. Podľa projektu mal mať aj tunel, ktorým by sa pacienti dostali do Kúpeľného domu.
Hotel nikdy nedokončili, stavbu postupne rozkradli.
Atmosféra v parku, kde vyvierajú aj liečivé pramene, je komorná. Dôchodkyňa Mária Slotová, ktorá na Sliači pracovala 25 rokov ako zdravotná sestra, hovorí, že voľakedy tam bolo živo.
Takto si spomína najmä na 70. a 80. roky. Chodili tam tisícky hostí.
„Organizovali sa tu zábavy, bály. Vyhrávala živá hudba. Jedna lóža v kaviarni bola vyhradená pre letcov z neďalekého letiska.“
Kúpele mali vlastné kino a divadlo. Spoločenskú dvoranu dnes ešte využívajú na svadby, stužkové či kongresy.
