KORYTÁRKY. Minútou ticha si uctili pamiatku heligonkára Matúša Mittera na začiatku sobotňajšej Celoslovenskej prehliadky heligonkárov v Korytárkach. Devätnásteho ročníka prehliadky sa už jej zakladateľ nedožil. „On prvýkrát otvoril túto prehliadku. Robil to nezištne, veľakrát na úkor svojej rodiny, za svoje vlastné peniaze. Postupne sa prehliadka dostala do povedomia celého Slovenska a dnes je to už veľký festival, no duch, ktorý mu dal Matúš, ten mu ostal,“ povedal pri otvorení podujatia starosta obce Ľubomír Straka.
Matúšovi Mitterovi bol venovaný aj druhý programový blok s názvom Maťkove najmilšie...
Keď sa chce, tak sa všetko dá
Prehliadku heligonkárov síce otvorili až popoludní, no hudbu a spev bolo v Korytárkach počuť dávno pred začiatkom programu.
Ján Slovák z Detvianskej Huty prišiel na prehliadku s celou rodinou. So synmi hral na heligónkach a dcéra spievala. Všetko pod dohľadom manželky, ktorá vystúpenie sledovala z hľadiska.
S heligónkou sa skamarátil pred dvadsiatimi rokmi, keď mal dvadsaťpäť rokov. Naučil ho to otec, ktorý vedel dobre hrať na heligónke. „Ja som vtedy ešte hrával na bicie, mali sme s kamarátmi kapelu,“ vrátil sa k svojim začiatkom Slovák. Podľa neho nie je hra na heligónku veľmi zložitá. „Keď sa chce, tak sa všetko dá. Treba len trochu hudobného sluchu a chuti,“ vysvetlil heligonkár z Detvianskej Huty. Na pódiu sa predstavili s klasickými pesničkami, no vytiahli aj novú z Huty. „U starých ľudí sa dajú ešte nájsť aj starodávne piesne, ktoré nikde na pódiu nezazneli,“ dodal.
Aby som ľudí potešil
„Starší človek už nemá takú citlivosť v rukách, skôr sa unaví,“ povedal sedemdesiat-štyriročný Štefan Psotka zo Stožku. Napriek tomu ešte pár minút pred svojím vystúpením v korytárskom amfiteátri naplno hral na heligónke v malom parčíku pri budove kultúrneho domu. Spolu s huslistom v rovnakom veku ako Štefan hrali jednu pesničku za druhou. A chlapi stojaci okolo si ich rozkazovali. Aj keď už má Štefan Psotka zdravotné problémy s chrbticou, z čoho mu tŕpnu ruky, keď môže, zoberie do rúk heligónku. „Aby som ľudí potešil,“ vysvetlil.
Odobierka pre Maťka
Na prehliadke heligonkárov nemohol chýbať ani Anton Bendík z Hrušova. Známy heligonkár si vždy publikum vie získať nielen hudbou a spevom, ale aj veselými príhodami. Ani v sobotu návštevníkov nesklamal, aj keď jeho prvé slová boli smutné. „Maťko, pozdrav tam hore tvoju a moju ženičku, ktoré mali veľkú zásluhu na tom, že sme spoznali ľudí a ľudia spoznali nás,“ prihovoril sa z pódia Matúšovi Mitterovi. Jeho prvou pesničkou bola odobierka pre Maťka. Heligónku si pri nej nechal na pleci, čím zdôraznil slová piesne, ktorá viacerých divákov dojala až k slzám.
