ZVOLEN. Oplotenie okolo staveniska pri Rímskokatolíckom kostole sv. Alžbety vo Zvolene stavbári po roku prác zložili. Čakajú ich ešte posledné úpravy súvisiace najmä s drobnou architektúrou.
Rekonštruovaný priestor by mal byť zanedlho sprístupnený už kompletne, vedúca odboru výstavby na mestskom úrade Anna Bešinová predpokladá, že by to malo byť koncom septembra, najneskôr začiatkom októbra.
„Trochu nás zdržala dodávka svietidiel z Nemecka. Dodávateľ stavby objednal iné, museli sme ich vymeniť. Prísť majú 15. septembra,“ hovorí Bešinová. „Ešte musíme položiť trávnik, dokončiť chodník k drevenej konštrukcii a ozdobné kovové oplotenie okolo nej, osadiť lavičky, smetné koše a obojstranné informačné panely, rovnaké, aké sú v prvej časti námestia.“
Archeologické objavy nebudú viditeľné len nad zemou, ale aj pod ňou. Do podzemia zrekonštruovali stavbári schodisko, kde návštevník uvidí originálne pozostatky stredovekej stavby.
Celý areál doplnia informačné tabule, z ktorých sa návštevníci dozvedia základné informácie o archeologických objavoch.
Cintorínska ohrada
Drevená konštrukcia s kopulou kopíruje vzhľad niekdajšej kaplnky, jej zachované zvyšky dlhé roky ukrývala dlažba, neskôr trávnik. „Išlo o dvojpodlažný objekt. V suteréne archeológ Václav Hanuliak objavil stredoveký karner s množstvom kostrových pozostatkov. Na nadzemnom podlaží bola kaplnka, tá bola mladšia,“ ozrejmuje archeológ Ján Beljak.
Drevená konštrukcia s kopulou kopíruje vzhľad niekdajšej kaplnky. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
S výskumom pri kostole začali archeológovia pred desiatimi rokmi. Postupne preskúmali okolie kostola zo všetkých strán. „Najzachovalejšie torzá architektúr sme našli z južnej a severnej strany kostola. Na severnej strane sme objavili zvyšky radnice z druhej polovice 15. storočia. Zbúraná bola v roku 1882. Z južnej strany kostola bol objavený karner s kaplnkou a takzvaný špitálsky komplex, ktorých vznik sa viaže k 14. storočiu,“ dodáva Beljak.
Okolo kostola, ktorý je zo začiatku 13. storočia, postavili koncom 15. storočia cintorínsku ohradu. Oddeľovala svet mŕtvych od živých. „Ohrada nemala obranný účel. Keďže sa na námestí nachádzalo aj trhové miesto, múrom sa jednoznačne vytýčila hranica medzi sakrálnym a svetským životom. V roku 1811 ohrada zaniká. Okolo kostola ešte istý čas stál drevený plot, no neskôr celý priestor pri kostole asanovali.“
Pôdorys južnej línie cintorínskej ohrady, základy špitálskeho komplexu a karnera znázorňujú nanovo vybudované múry nad terénom. Zo severnej strany sú vyznačené základy radnice a staršej kaplnky. Kvôli rozlíšeniu je pravdepodobne staršia kaplnka, na mieste ktorej neskôr vznikla radnica, vyznačená odlišným materiálom.
Kostrové nálezy nevystavia
Kostrové pozostatky z karnera vlani nanovo pochovali do novej hrobovej jamy pri kostole, obrad sa dial v sprievode ekumenickej bohoslužby. „Prezentovať kostrové pozostatky nie je jednoduché. Navyše, len časť kostrových nálezov bola kompletná, pretože časom, ako sa cintorín preplňoval, hroby vrstvili cez seba. Pri najstarších hroboch ešte rešpektovali východno-západnú orientáciu, tá bola pre kresťanov posvätná, mladšie sú však orientované už aj severno-južne. Niektoré ľudské pozostatky preto neboli celistvé a nedalo sa definovať, ktoré prislúchajú konkrétnemu hrobu,“ hovorí Beljak.
Rovnakú situáciu zažil aj archeológ Róbert Malček, ktorý tento rok preskúmal priestor medzi kostolom a Štúrovým parkom. „Našli sme približne šesťdesiat hrobov. Kopali ich jeden cez druhý,“ konštatuje. „Skúmali sme však len v oblasti kanalizačnej ryhy, ktorá sa kládla pod povrch rekonštruovanej ulice, nemohli sme vyberať hroby mimo tejto plochy. Výskum ale ukázal, že zvyšky stredovekého cintorína sú na väčšej ploche, aká sa javila zo starých máp. Začína sa približne tridsať metrov od katolíckej fary a tiahne sa popri kostole z obidvoch strán. Zrejme zasahuje aj pod Štúrov park.“
Okrem hrobov natrafili na vápennú jamu a vápennú pec. Malček predpokladá, že sú z 13. storočia, keď pôvodne románsky kostol sv. Alžbety stavali, alebo zo 14., keď ho prestavali do gotického slohu. Skôr sa zatiaľ prikláňa k 13. storočiu, z tohto obdobia tam totiž našli aj keramiku.
Prví osadníci
Základy praniera, takzvanej klietky hanby, aj zoskupenie kolových jám po drevených konštrukciách, ktoré archeológovia objavili ešte v roku 2008 pri dnešnej tribúne, potvrdzujú, že na námestí bolo v blízkosti kostola sv. Alžbety trhové miesto. V rovnakom roku objavená včasnostredoveká keramika zas potvrdzuje, že slovanské osady, z ktorých sa vyvinul Zvolen, boli aj na mieste dnešného námestia. V minulosti sa totiž odborníci nevedeli zhodnúť, či to miesto nebolo v priestore, kde dnes stojí technická univerzita, alebo na Haputke pod Pustým hradom.
Beljak je presvedčený, že kolové konštrukcie sú pozostatkami stĺpov a prístreškov pre trhovníkov z vrcholného stredoveku a raného novoveku. „Významným nálezom bola aj keramika z veľkomoravského obdobia, ktorá tiež potvrdila tézu, že mesto sa vyvíjalo v priestore dnešného námestia. Ďalším dôkazom je samotný kostol sv. Alžbety z polovice 13. storočia.“
Námestie však za socializmu do veľkej miery zničili stavebnými mechanizmami. Predovšetkým na miestach, kde stavali cesty a chodníky. Zachovalejšie sú miesta, kde bola zeleň, práve na tých miestach je koncentrovaná prevažná časť nálezov. Architektúra, ktorú odkryli pri kostole, sa nachádzala veľmi plytko, približne len 30 centimetrov od pôvodného terénu.
Stredoveká škola
Archívne materiály, kartografické i ikonografické, hovoria aj o stredovekej škole v tomto priestore. Archeológovia pred-pokladajú, že jej základy sú situované niekde na hranici chodníka a plota Štúrovho parku, prípadne tesne za oplotením. „Výskum pri chystanej rekonštrukcii parku by okrem školy mal odhaliť aj severnú líniu cintorínskej ohrady a určite prinesie aj ďalšie nečakané objavy,“ hovorí Beljak.
Kubániho ulica sa volala Smrtná
Kostol sv. Mikuláša
Námestie v blízkosti kostola sv. Alžbety je podľa archeológa Jána Beljaka najbohatšie na archeologické nálezy, v okolí zámku ich pri prípadnom výskume také množstvo neočakáva. „Centrálne nádvorie preskúmali kompletne už v roku 1967, keď tam objavili základy staršej stavby. Majú tvar baziliky, preto sa predpokladá, že by to mohol byť kostol sv. Mikuláša, ktorý archeológovia dlho hľadali a ktorý bol zrejme najstarším sakrálnym objektom vo Zvolene,“ hovorí Beljak.
Kostol kompletne zbúrali a koncom 14. storočia na jeho mieste postavili zámok. Pôdorys niekdajšieho kostola je vyznačený v dlažbe nádvoria iným typom kameňa.
Kostol Sv. kríža
V 17. storočí vyrástol vo Zvolene ďalší kostol – baroková cintorínska kaplnka Sv. kríža. Stála v priestore súčasného parkoviska, ktoré vzniklo na mieste nedávno zbúraných mliekarní. Miesto pochovávania sa z dôvodu častých morových epidémií a preplnenia cintorína pri kostole sv. Alžbety presunulo za mestské hradby. Dnešná Kubániho ulica sa vtedy volala Smrtná.
Napokon areál mliekarní presne kopíroval hranice tohto druhého najstaršieho zvolenského cintorína, na ktorom sa pochovávalo v 17. až 19. storočí.
(moj)
Perokresba kostola s radnicou od Jána Boroškayho z roku 1881. O rok neskôr radnicu zbúrali.
