HRIŇOVÁ. Malá Bianka mala v sobotu tri mesiace a dva týždne. Zamračené dopoludnie strávila v plachtičke zavesenej na trojnožke, ktorú postavili na okraji zemiakového poľa v hriňovskej časti Slanec.
Ani netušila, že je súčasťou podujatia Gazdovanie na hriňovských lazoch, ktorého druhý ročník sa konal v sobotu.
Prácu nechala kamarátkam
Dieťa pri poli je obrazom, ktorý nám namaľovala tradícia. V sedliackom živote nebolo kde malé dieťa odložiť, keď jeho rodičia potrebovali pracovať na poli. Zobrali si ho so sebou, veď matka ho musela kojiť a prebaľovať. To všetko popri robote.
Motyku mala v sobotu pri sebe aj Biankina mama Ivana Bariaková, no zemiakom veľmi neublížila. „Keď sa nehojdá, tak nechce spať,“ vysvetlila, prečo sa namiesto kopania zemiakov plne venuje svojej dcérke. Zemiaky nechala kamarátkam, veď o nič nešlo, iba ukázať, ako to kedysi na lazoch vyzeralo.
Práca na lazoch
Presne tento zámer mali aj organizátori Gazdovania na hriňovských lazoch, ktoré rovnako ako vlani umiestnili do hriňovskej časti Slanec. Ukázať návštevníkom, ako sa kedysi na lazoch žilo a pracovalo.
V dvoroch rodinných domov mohli ochutnať tradičné podpolianske jedlá, pozrieť si výšivky či vyrezávané umelecké predmety, alebo si zaspievať pri muzike. Tri dvory patrili zahraničiu; Poliakom, Maďarom a Čechom a ich špecialitám.
Oproti vlaňajšku pribudli dvory včelárov a poľovníkov, ktorí dokonca priniesli výstavu poľovníckych trofejí. „Poľovníctvo vždy patrilo k tomuto kraju,“ vysvetlil František Kurčík, predseda Obvodnej poľovníckej komory v Detve.
Svadba mala dve hodiny
Najväčšiu pozornosť pútala v sobotu tradičná hriňovská svadba. Do gazdovania ju pridali preto, aby na podujatí bolo viac muziky a spevu. A hriňovská svadba bola vždy veselá. „Scenár som napísala podľa toho, čo som si pamätala spred päťdesiatich či šesťdesiatich rokov,“ povedala Emília Rovňaníková, ktorú organizátori požiadali, aby svadbu pripravila. Svadobčanmi boli najmä členovia folklórneho súboru Hriňovčan, do sprievodu sa pripojili aj viacerí návštevníci.
„Trochu sme mali problém so staršími svadobníkmi, viacerí nám ochoreli a museli sme zháňať druhých,“ povedala Emília Rovňaníková. S prípravou jej pomohla Mária Vilhanová, u ktorej sa svadobná hostina konala. „Je veľkým majstrom ľudového umenia a bola ochotná nám na akciu požičať aj svoj dom. Nachystali sme to tak, aby ľudia videli, ako svadba na humne vyzerala,“ vysvetlila scenáristka svadby. Podľa nej sa úplne všetko nedalo priedstaviť, veď skutočná svadba trvá od obeda až do rána a v scenári sobotňajšieho podujatia boli svadbe vyhradené iba dve hodiny.
