ZVOLEN. Spomedzi objavov tohtoročnej archeologickej sezóny v dolnej časti Pustého hradu nad Zvolenom najviac prekvapil archeológov urnový hrob. Natrafili naň približne v hĺbke šesťdesiat centimetrov od povrchu vrstvy pod bránou takzvaného spojovacieho múru.
Vo výplni hlinenej urny našli prepálené kosti, vedúci archeologického výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre predpokladá, že sú ľudské.
Chcú nájsť pohrebisko
Nájdené kosti podrobia analýze v laboratóriu, Beljak je však z nálezovej situácie presvedčený, že urnový hrob je z mladšej alebo neskorej bronzovej doby a že ich nájdu viac. Budúce leto plánuje sondu rozšíriť smerom, kde by malo pohrebisko pokračovať.
„Neočakávali sme, že by sa tu pohrebisko mohlo nachádzať. Na hornom aj dolnom hrade však existovali v bronzovej dobe výšinné osady a svojich nebožtíkov ich osadníci pravdepodobne pochovávali vo svojej blízkosti,“ hovorí Beljak.
Múry veže obnažili
Počas siedmich týždňov výskumu preskúmali na dolnom hrade plochu väčšiu ako 510 metrov štvorcových, plánovali 250. Z interiéru a exteriéru kráľovskej obytnej veže – donjonu, odstránili a vyviezli takmer tisíc kubíkov zeminy a sutiny.
Väčšinu prác sústredili práve na donjon, kde kompletne, až po podložie, odkryli severnú a východnú stenu veže. „Odkrytý je už celý pôdorys veže, doslova vyrástla zo sutín hlbokých päť – šesť metrov v plnej svojej kráse. Návštevníci teraz uvidia, aká je obrovská, “ dodáva Beljak.
Jej štvorcový pôdorys má rozmery 19,8 x 19,9 metra, veža bola vysoká najmenej 20 metrov. Murivo v prvých dvoch podlažiach je hrubé 3,3 metra a plocha interiéru 13,3 x 13,3 metra. Architektúrou aj rozmermi sa vymyká stredoeurópskym štandardom.
Odkryli bránu aj vstup do suterénu
Odkryli aj bránu v spojovacom múre z 13. storočia a pôvodný vstup do suterénu – prvého podlažia veže. Z neho vidieť len fragment klenutia, archeológovia ho nechceli pred zimou odkryť úplne, to si nechali na začiatok budúcej sezóny. Veria, že súčasne s archeologickými prácami budú vstup fixovať stavbári. Do budúceho leta by sa totiž obnažený vstup vplyvom poveternostných podmienok znehodnotil.
Dolný hrad, ktorý spolu s horným tvoril komplex Pustého hradu, dal zrejme postaviť kráľ Ondrej II. alebo jeho syn Belo IV. Jednoznačnú odpoveď však budú archeológovia poznať, až keď preskúmajú celý interiér veže. Múry sú síce obnažené, no množstvo sutiny je ešte uprostred veže.
„Zatiaľ sme preskúmali jednu pätinu interiéru po kamenné podložie, čakajú nás ešte štyri pätiny. V exteriéri veže sme, naopak, už viac ako štyri pätiny preskúmali. Ak sa nám podarí v budúcom roku zakonzervovať východnú stenu veže a zrekonštruovať pôvodný vstup do suterénu, ktorým chceme zvyšok sutiny vyvážať, budúce leto ju určite z veže odstránime kompletne. Samozrejme, všetko závisí od financií. Ak budeme mať k dispozícii aspoň takú výšku peňazí ako v tomto roku, náš plán by mal vyjsť,“ podotýka Beljak. Donjon by potom mohol byť úplne sprístupnený návštevníkom.
Prevláda vrcholný stredovek
So stavom spred siedmich týždňov sa súčasný nedá porovnať. „Na donjone sme urobili kus práce, zásluhu na tom majú brigádnici z Letnej školy archeológie. Tento rok sa jej zúčastnilo 120 študentov, každý deň ich bolo na hrade viac ako päťdesiat. Prišli z univerzít v Brne, Budapešti a Krakove a tiež zo všetkých troch slovenských katedier archeológie v Nitre, Trnave a Bratislave.“
Prvýkrát archeológom pomáhalo aj dvadsaťštyri seniorov z Univerzity tretieho veku, ktorú organizuje Technická univerzita vo Zvolene, a opäť sa ho zúčastnili aj stredoškoláci a vysokoškoláci zo Zvolena.
Počas tejto letnej archeologickej sezóny vyrástol donjon zo sutín v celej svojej kráse.
Archeologický výskum na dolnom hrade bol toto leto podľa Beljaka najväčší na Slovensku z hľadiska objemu prác aj počtu ľudí. Okrem veže ďalšími archeologickými sondami skúmali aj nádvorie dolného hradu, na ktorom našli kolekciu zdobenej keramiky z neskorej doby kamennej.
Sondy potvrdili aj bronzovú a laténsku dobu. Najviac tohtoročných nálezov sa viaže k vrcholnému stredoveku, 13. a 14. storočiu.
Práce v exteriéri donjonu. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Výskum a záchranné práce na Pustom hrade financuje už 21 rokov zvolenská samospráva, tento rok na výskum vyčlenila takmer 17-tisíc eur a ďalšie financie na projekty a rekonštrukčné práce.
Okolo 17-tisíc eur predstavujú granty z Vyšehradského fondu, z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR, Nadácie Orange, z Archeologického ústavu Akadémie vied v Nitre a dotácie, ktoré získala Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
