OČOVÁ. Aj keď má Očová niekoľko pozoruhodností prekračujúcich hranice obce, najnavštevovanejšou atrakciou ostatných rokov je celkom určite tamojšie letisko. Vzniklo ešte v roku 1950 a dodnes sa na ňom vyškolili stovky pilotov a možno tisíce parašutistov. Medzi tých, ktorí tam absolvovali prvé letové hodiny, patril napríklad aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella.
"Letisko je stále aktívne a vyhľadávané," hovorí jeden z jeho stálych "obyvateľov" Miroslav Storoška. "Napríklad dnes a zajtra (25. a 26. augusta) tu máme dni otvoreného letiska, na ktorom sa zídu všetci miestni aktívni piloti a tiež verejnosť so záujmom o lietanie."
Na podujatí s názvom Krídla pod Poľanou budú mať návštevníci možnosť vidieť celý región z výšky prostredníctvom ukážkových letov, ale aj zoskoky parašutistov a večer sa môžu zúčastniť hangárpárty.
Podľa starostu Očovej Jaroslava Dominika na letisku dnes pôsobí viacero subjektov. Okrem očovského aeroklubu je tam aj súkromná letecká škola, parašutisti, združenie Očovskí bačovia, leteckí servismeni a niekoľko ďalších organizácií spojených s letectvom a lietaním. V hangároch a na priľahlých plochách je v čase "špičky" aj okolo 20 motorových aj bezmotorových lietadiel.
Aj keď je lietanie výsadou skôr tých bohatších, stále častejšie majú záujem vlastniť lietadlo aj ľudia zo stredných vrstiev. Malé motorové lietadlo je už totiž cenovo porovnateľné so silnými autami. Kúpiť sa dá už za 80.000 eur.
Slovenský aeroklub Očová vznikol v roku 1949, a to v rámci organizácie Dobrovoľný zväz ľudového letectva - DOSLET. Mal tridsať zakladajúcich členov. V roku 1950 bola inšpektormi Povereníctva dopravy po úpravách schválená vzletová a pristávacia dráha v lokalite Luhy, západne od Očovej a pridelené financie na výstavbu hangára a budov. Novému letisku bol pridelený klzák SG-38 "Glajter", na ktorom začali výcvik. Štartovalo sa tzv. gumicukom. V nasledujúcom roku dostal klub motorový navijak typu Stratílek a prvý vetroň Z 25 Šohaj. Časom pribudla ďalšia technika a v roku 1952 aj prvé motorové lietadlo Piper Cub. Letecký výcvik viedol od vzniku aeroklubu neskorší dlhoročný náčelník, nestor lietania v Očovej Július Huliak.
V roku 1956 bolo v Očovej už 20 motorových lietadiel rôznych typov. V 60. a 70. rokoch sa aeroklub umiestňuje na najvyšších priečkach v súťažiach Zväzarmu. Celé desaťročia bol Očovský aeroklub nazývaný liahňou slovenských akrobatov, medzi nimi aj reprezentantov. Letisko je domovom aj známej leteckej skupiny Očovskí bačovia.
Dobrou príležitosťou predviesť letecké umenie pilotov sú letecké dni. Prvý sa konal v Očovej už v roku 1953. Zúčastnilo sa na ňom 15 lietadiel. Od tejto doby boli letecké dni organizované pravidelne, na okrúhle výročia SNP, naposledy v r. 2008.
