Ak EMED Mining, ktorý plánuje ťažbu zlata pri Detve, nezíska povolenia, nebude pokračovať a presunie sa inde. Časť geológov už odišla a pracuje v Saudskej Arábii a vo Švédsku,
DETVA. „Som šokovaný,“ reagoval na útoky v súvislosti s plánovanou ťažbou zlata na Bielom vrchu pri Detve riaditeľ centrály EMED Mining Aristidis Anagnostaras-Adams.
Austrálčan Anagnostaras-Adams prišiel na Slovensko osobne obhajovať projekt. Pripustil, že práve oblasť informovania verejnosti o ťažbe a jej dôsledkoch zanedbali.
V stredu prekvapene vyhlásil, že do roku 2011 mali plnú podporu slovenských štátnych organizácií aj samospráv, ale za posledný rok sa situácia zmenila.
Investovali už milióny
„Investovali sme veľa peňazí, doteraz desať miliónov eur. Kým sme prišli sem, mapovali sme asi 200 miest v Európe. Sme hrdí, že sme objavili toto výnimočné ložisko práve tu. Vítali nás obrazne povedané na červenom koberci a dnes nás kritizujú,“ takto vníma postoj niektorých samospráv v okolí Detvy voči plánovanej ťažbe riaditeľ EMED Mining.
Generálny riaditeľ EMED Slovakia Marián Urban potvrdil, že s primátorom Detvy a starostami okolitých obcí Dúbrav či Očovej sa stretli niekoľkokrát do roka aj na konferencii v Detve.
„Boli príjemne prekvapení. Vítali náš prístup, informovali sme ich a ich reakcie boli pozitívne. Po protestoch verejnosti a petíciách sa k nám dá sa povedať, obrátili chrbtom,“ konštatoval.
Obce ťažbu odmietajú
S primátorom Detvy Jánom Šufliarskym sa nám nepodarilo spojiť. Ján Ľalík, starosta Dúbrav, ktoré tiež odmietli ťažbu, ale tvrdí, že sa nestaval „nikdy nikto“ k ťažbe pozitívne.
„Chodili sme na stretnutia, ale to neznamená, že sme súhlasili,“ jednoznačne odmietol tvrdenia EMED-u.
EMED Mining narazil po počiatočných úspechoch pri prieskume na odpor časti verejnosti a samospráv. Úplne podľa predstáv nejde ani schvaľovací proces. Vytýčenie dobývacieho priestoru sa podľa Urbana naťahuje.
„Splnili sme všetky podmienky. Predložili sme 40 vyjadrení. Mysleli sme si, že to bude trvať kratšie,“ vyhlásil.
Pre začatie ťažby je ťažiskový súhlas dotknutých miest a obcí. Detva a Dúbravy zatiaľ ťažbu odmietajú.
Ťažbu brzdí neinformovanosť
Riaditeľ Anagnostaras-Adams v súvislosti s otázkou, čo urobia, ak súhlas nezískajú, prvý raz pripustil, že nebudú ďalej pokračovať v prieskumoch.
„Vieme, zatiaľ určite to, že dodržíme legislatívu a pokračovať budeme len ak budú kladné stanoviská. V opačnom prípade nebudeme pokračovať v prieskumoch. Mnohí mladí kvalitní geológovia už odišli a pracujú v Saudskej Arábii a vo Švédsku. Ak sa komunita rozhodne, že zlato pre ňu nič neznamená, napríklad on bude v Španielsku,“ s úsmevom ukázal na Urbana a pokračoval ďalšími, vrátane seba.
Obavy obyvateľov v oblasti predpokladanej ťažby sú podľa EMED Mining neopodstatnené a vyplývajú skôr z neinformovanosti a dezinformácií.
Urban tvrdí, že projekt vôbec nepočíta napríklad s obávaným kyanidovým odkaliskom. Otázky rekultivácie v prípade krachu spoločnosti rieši legislatíva účelovým viazaním prostriedkov práve na tento účel.
Ťažobná spoločnosť preskúmala vyše 1500 štvorcových kilometrov na Slovensku, vrátane Prochote, Veľkého Poľa, okolia Banskej Štiavnice, Vepru, kým v roku 2006 objavila ložisko Biely Vrch.
Ložisko je v severovýchodnej časti stratovulkánu Javorie. V súčasnosti je to najväčšie ložisko zlata na Slovensku.
Dvadsať ton zlata
Takmer 50 vrtov a výpočty ukázali, že ložisko obsahuje 20 až 25 ton reálne ekonomicky vyťažiteľného zlata za približne desať rokov od otvorenia bane.
Aj keď je ložisko Biely Vrch charakteristické nízkym podielom kovu, ťažba by bola rentabilná. Ak sa ešte koncom januára minulého roku pohybovali ceny zlata okolo 1400 amerických dolárov za trójsku uncu, dnes o polnoci to bolo 1600 USD a cena stúpa.
Spoločnosť v konzervatívnych odhadoch pred krízou uvažovala, že v čase ťažby by mohla byť 800 dolárov za uncu. Priemerné náklady na získanie unce zlata sú 800 dolárov.
„Svet potrebuje zlato, dopyt prevyšuje ponuku. Mnohé svetové banky by teraz mali radšej zlato ako papiere. Myslím si, že trendy sú pre ťažbu pozitívne,“ konštatoval riaditeľ EMED Mining.
Môžu ťažiť aj v hĺbke
V ložisku Biely vrch je momentálne trojnásobok množstva ekonomicky vyťažitelnej rudy v bloku takzvaných neekonomických zásob, teda nie na povrchu, ale v hĺbke.
„Dnes sme na povrchu, ale ak by ceny zlata vyskočili, mohli by sme ťažiť aj v hĺbke,“ pripustil Anagnostaras-Adams.
Časť verejnosti sa obáva, že pri Detve vznikne veľký kráter a tri razy väčšia skládka kyanidom prepláchnutej horniny, ako je v Žiari nad Hronom.
Ťažiari hovoria, že po rekultivácii bude skládka kompletne zalesnená, alebo zatrávnená a z krátera po ťažbe môže byť jazero.
