OČOVÁ. V lete v roku 1933 alebo 1934 sa na obilnom poli v katastri obce Sebedín, neďaleko majera Breziny prepadla zem. Otvor mal asi dva a pol krát tri a pol metra a odkryl podzemnú chodbu vytesanú do kamenného podložia. „Informácia sa rýchlo rozšírila do okolia, každý to chcel vidieť. Mňa a môjho brata tam zobral otec. Vtedy sme bývali v susednej obci Bečov,“ začal svoje rozprávanie Ondrej Škrečko.
Školské exkurzie
Chodba bola vysoká 170 až 190 centimetrov a po bokoch sa nachádzalo niekoľko miestností. „Prešli sme možno aj tristo metrov. Ďalej nás otec už nechcel pustiť z obavy, aby sa to náhodou neprepadlo a nezasypalo nás,“ vysvetlil.
Nával návštevníkov nahneval gazdu, ktorému pôda patrila a aby nechcených zvedavcov odohnal, vchod do zeme jednoducho zasypal. A zasypaný je dosiaľ. Počas týždňa alebo dvoch, keď bola chodba odkrytá, ju navštívili desiatky ľudí. Zo škôl v okolí sa dokonca na miesto robili exkurzie. Práve medzi bývalými žiakmi je tých pár pamätníkov, ktorí dnes ešte žijú a na chodby si spomínajú. Poviete si, aký problém? Poďme na miesto a znovu tie chodby nájdime! Po toľkých rokoch to ale už nie je také jednoduché. Zapamätať si miesto človek dokáže a hravo by ho našiel, keby ostalo v rovnakej podobe.
Tatári aj Turci
Obyčajná lúka, pár stromov a kríkov v neveľkej rokline. Prichádzame na miesto, kde by sa mali nachádzať tajomné chodby. Starosta Sebedína – Bečova Pavol Škamla a ja, novinár, ktorý sa konečne chytil odloženej témy. Hľadáme tajomné chodby, ktoré pred takmer osemdesiatimi rokmi odhalila náhoda. Stojíme na kopci zvanom Kostelec, pred nami v diaľke sú Breziny patriace k Očovej. Práve Breziny spomínajú viacerí. Z miesta, kde sa zem prepadla, ich bolo vidieť.
Na chvíľu si pripomínam historické fakty. V rokoch 1241 - 1242 Tatári vyplienili Zvolen, Krupinu a dobyli Pustý hrad i Lieskovský hrádok. Ľudia pred nimi utekali do hôr, ukrývali sa, kde sa len dalo.
O tri storočia neskôr našich predkov trápili Turci. Už krátko po bitke pri Moháči v roku 1526 začali turecké vojská ohrozovať aj náš región. Neďaleký Bečov napríklad vyplienili v roku 1591. Slovensko trápili až do roku 1638, kedy ich kresťanské vojská vyprášili pri Viedni.
Naši predkovia mali dosť dôvodov na budovanie úkrytov. Lesy a lúky ich vtedy ukryli, nám ale pomôcť nechcú. Práve naopak!
Chýbali peniaze
Keď som sa pred rokmi dozvedel o chodbách v podzemí neďaleko Sebedína, odložil som list a mapku na kôpku s menom: neskôr. Informácie mi priniesol vtedy osemdesiat-deväťročný Zvolenčan Ondrej Škrečko, ktorý urobil všetko pre to, aby sa o chodby začali zaujímať aj pamiatkári. Napriek prísľubom sa dlho nič nedialo. Až v roku 2002 sa dohodli na spoločnej obhliadke terénu. Sľúbili mu, že ak sa podarí zohnať peniaze na pokrytie nákladov, pristúpi sa aj k výskumu a prípadnému odkrytiu chodieb.
Prešiel čas a informáciu som posunul Jurajovi Dorotovi z Očovej, nadšencovi histórie a turistovi, ktorý okolie Sebedína i susednej Očovej veľmi dobre pozná a o chodbách už tiež počul. Ten sa s Ondrejom Škrečkom spojil, rovnako tak so starostom Sebedína Pavlom Škamlom. Snažili sa podzemné priestory lokalizovať, no napriek snahe žiadne chodby nenašli. Plochu dali preskúmať aj špecialistovi s prístrojom na vyhľadávanie podzemných priestorov, no stále nič. Márne tam kopali bagrom, po chodbách nenašli ani stopy.
Dávny sen
„Ľudia si spomínali, že strop chodieb bol začiernený od dymu, na stenách boli stopy opracovania. Na viacerých miestach boli vytesané výklenky, kde si niečo mohli odkladať,“ pripomenul Juraj Dorot a dodal: „Keby sa chodby podarilo nájsť, splnil by sa mi dávny sen. Štyridsať rokov sa o to zaujímam. Pre túto oblasť by bolo prínosom, určite by sa tam našli nejaké pozostatky zo života pred dávnymi storočiami, možno dokonca nápisy.“
Vstup do podzemia bol vraj čiastočne viditeľný aj na druhom konci chodieb – v smere od Bečova. „Kedysi tam boli medze a v jednej z nich sa mal nachádzať aj druhý vchod. Potom však prišlo združstevňovanie, medze sa buldozérmi zrovnali a dnes už nikto nevie určiť, kde presne boli,“ vysvetlil starosta Pavol Škamla. Za dvadsaťdva rokov pôsobenia vo funkcii starostu navštívil miesto desiatky krát. Najintenzívnejšie posledných päť rokov aj vďaka iniciatíve Ondreja Škrečka.
Starosta už hovoril aj s členmi aeroklubu v Očovej, veď ľudia, ktorí lietajú, by si obrysy chodieb mohli na zemi všimnúť. Podzemné dutiny sa vraj dajú rozoznať napríklad v marci a apríli, keď sa spúšťa sneh.
