VÍGĽAŠSKÁ HUTA KALINKA. Spotreba minerálky stúpa úmerne so zvyšujúcou sa teplotou. Našťastie je Slovensko krajinou bohatou na minerálne pramene, viaceré medokýše sú aj v našom regióne. Niektoré boli známe v minulosti po celom svete, no časom upadli do zabudnutia.
Jedným z nich je prameň Vera, ktorý vyviera vo Vígľašskej Hute - Kalinke, presnejšie v časti Lohyňa. Ten vyvážali do USA, Čile, Egypta a aj do Brazílie.
Zničili ju cez vojnu
„Vozili ju aj do Pešti,“ oznámila nám s neskrývanou hrdosťou v hlase dôchodkyňa Zuzana Sudárová. Býva neďaleko prameňa, hneď pri ceste, po ktorej chodia ľudia po vodu. Vodu z prameňa Vera od roku 1883 skutočne plnili do fliaš a vyvážali nielen do celého Uhorska, ale aj do zahraničia. Fľašky mali porcelánový „štopeľ" s gumičkou, čo bolo na tú dobu prevratné riešenia. Ročne ich naplnili až 60-tisíc. Postupne plnička upadala, cez vojnu budovu a okolie zdevastovali ruskí vojaci. Neskôr to síce miestne poľnohospodárske družstvo opravilo, no vodu tam už nikdy do fliaš neplnili. Aspoň nie na predaj.
Lepšieho prameňa vraj niet
Voda z Lohyne má podľa miestnych dokonca liečivé účinky. „Len nám nemá kto po vodu chodiť,“ zasmial sa Miroslav Sudár a dodal: „Asi to máme veľmi blízko.“ Jeden starý pán ešte prednedávnom chodieval na medokýš pravidelne každý deň. Až z kopca na druhej strane doliny. „Nebral si žiadnu fľašku. Iba sa napil a išiel naspäť domov,“ vysvetlila pani Zuzana, ktorá je presvedčená, že lepšieho prameňa na Slovensku niet. „Určite je to najlepší prameň v Banskobystrickom kraji,“ doplnil Jozef Výbošťok, ktorý býva k prameňu naj-bližšie. Neprekáža mu, že k prameňu chodí toľko ľudí, znepokojuje ho stav cesty. Tú ničia nielen osobné autá prichádzajúce k medokýšu, ale najmä ťažké lesnícke nákladiaky, ktoré vozia z lesa drevo. Cesta patrí Lesom SR a o jej oprave už obec rokovala. Podľa starostu je už vydané aj stavebné povolenie, je len na podniku, kedy s prácami začne.
Denne prejdú k prameňu desiatky áut. Niektorí si naberú iba pár fliaš, niektorí aj za celú vlečku. „Vidieť značky z Banskej Bystrice aj z Bratislavy, vlastne z celého Slovenska,“ doplnil Miroslav. Kto prameň pozná, ten ho neobíde.
Ešte jeden prameň
Obec chce do vzhľadu okolia trochu investovať a nad miestom, kde si ľudia naberajú vodu, postavia striešku. „Bude podobná ako altánok hneď vedľa chaty,“ vysvetlil starosta Pavel Michalec. Do budúcnosti chce obec robiť aj zábrany proti náletom lístia zo stromov.
Povyše súčasnej studne je ešte menšia studnička. „Tam by sme tiež chceli urobiť chodník a trochu upraviť jej okolie. Nad studničku urobíme striešku, aby si ľudia mohli medokýš aj tam naberať,“ dodal starosta. Podľa neho nejde o rovnakú vodu ako je prameň Vera, voda zo studničky chutí trochu inak.
Prameň pomenovali po grófke
Prvá písomná správa o prameni Vera sa zachovala z pera slávneho banskobystrického geológa Andreasa Christiana Zipsera v diele Hovory o kolínskej bani sírnej.
V roku 1883 prameň bol zachytený do betónom a tehlami vystuženej studne, nad ktorú dal v uvedenom roku postaviť jej vtedajší majiteľ uhorský magnát Mihály Kiss, vlastník Vígľašského panstva a zámku, drevenú budovu. Stalo sa tak na podnet jeho manželky Viery (maďarsky Vera, pôvodom z Francúzska), po ktorej bol prameň pomenovaný. Minerálnu vodu plnili do fliaš, uzavretých na tú dobu technicky dokonalým zariadením a expedovali ju nielen v Uhorsku, ale až do zámoria: Egypta, Čile, Brazílie, USA a inde. Ročne sa vyvážalo 50-60 tisíc fliaš.
Oživenie jej predaja naposledy nastalo v dvadsiatych rokoch minulého storočia, keď ju zobral do prenájmu kalinský obchodník Emil Wilim. Jej vývoz už nedosiahol bývalú intenzitu pre silnú konkurenciu iných minerálnych vôd.
Drevená budova zubom času a prechodom frontu schátrala a z bezpečnostných dôvodov ju museli asanovať. Neskôr na rovnakom mieste postavili chatu a okolie prameňa slúžilo na rekreáciu. Pôvodná chata vyhorela, na jej mieste je dnes postavená nová. Voda dodnes vyteká rúrou z pôvodnej studne a pre jej dobré skladovanie ju obyvateľstvo i zo vzdialenejších okolitých obcí vyhľadáva a má v obľube.
(pp)
